Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

8. 7. 2012


"Nič nie je absolútne ... "

León Bloy

Toto počúvala väčšina mojej generácie po celé detstvo. Vždy, keď sme na smrť zhnusení hľadali akýsi odrazový mostík, aby sme unikli a na fľaku sa nepovracali, vyrukoval Meštiak s touto muníciou. A zase sme sa museli zmieriť s užitočnosťou Relatívnosti a múdrou Špinavosťou. 
Je pravda, že skoro všetci si našťastie zvykli a stali sa z nich tiež Olympania. Ale vedia vôbec títo pijáci špinavého nektáru, že neexistuje väčšia odvaha ako odvolať Neodvolateľné, a že to súčasne znamená byť sám čímsi ako Tvorcom novej zeme a nového neba? Lenže ak prisaháme na slová „nič nie je absolútne“, aritmetika je zrazu pružnejšia a nad tými najnepochybnejšími princípmi trigonometrie sa vznáša neistota. A zrazu len sa pýtame, či je lepšie vlastnému otcovi podrezať krk, alebo nepodrezať, mať päťadvadsať centimov, alebo sedemdesiat štyri miliónov, utŕžiť kopance do zadku, alebo založiť dynastiu. Všetko stráca identitu. Nie je „absolútne“ isté či má ten hodinár, ktorý sa k pýche svojich rodičov narodil v roku 1859, dnes skutočne len štyridsať rokov a či to nie je dajme tomu dedo najstaršieho z našich milých tárajov, ktorého počali za Sto dní – rovnako ako by bola opovážlivosť tvrdiť, že ploštica je jednoducho ploštica a nemá zo seba chcieť robiť štítok na dverách. V tejto situácii, to každý uzná, sa vnucuje nutnosť stvoriť svet. 

1912

Zdroj: romboid.sk/wp-content/uploads/2012/03/Romboid_08_2009.pdf