Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 6. 2012

Obľúbení katolíci

bl. John Henry kardinál Newman

Je vám na škodu, že tak dobre vychádzate s protestantmi žijúcimi okolo vás. Nechcem povedať, že nemáte povinnosť pestovať pokoj so všetkými ľuďmi a konať v ich prospech všetky skutky kresťanskej lásky, ktoré sú vo vašej moci.
Samozrejme že máte a ak si vás za to budú vážiť, ctiť a milovať, prispeje to k vašej chvále a získate odmenu. Ale je to inak. Oni si vás nevážia, ale pozdávate sa im, pretože o vás uvažujú ako o sebe samých, nevidiac medzi sebou a vami rozdiel. A preto tak často stoja na vašej strane, presadzujú alebo bránia vaše politické práva. Existuje spôsob, akým môžu byť vaše občianske práva bránené protestantmi bez toho, aby to na vás vrhlo tieň a im to tiež slúžilo ku cti.
Sme podobní v tom, že sme ľudia, že spolu patríme do toho istého štátu, sme spoločne poddaní toho istého panovníka, oni na nás a my často krát na nich závisíme. Rovnako cítime bolesť, keď nám ubližujú, sme vďační, keď sa o nás starajú. Nemusíme sa pre to hanbiť a tí ktorí rovnako zmýšľajú o nás sú preto mimoriadne ušľachtilí. Máme ale príčinu sa hanbiť a pádny dôvod obávať sa čo si o nás myslí Boh, keď získavame ich podporu tým, že vzbudzujeme falošnú predstavu o tom, čo je katolícka Cirkev, čím sú povinní byť katolíci a čo sú povinní veriť a robiť. A vari sa to často nestáva, že všetka vaša pozornosť patrí svetu, pretože sa podieľate na jeho hriechoch?
Prirodzenosť je jedno s prirodzenosťou, milosť s milosťou. Svet potom svedčí proti vám už tým, že je s vami dobrým priateľom. Nemohli by ste vychádzať so svetom po dobrom, keby ste sa nevzdali niečoho vzácneho a svätého. Svetu sa na vás páči všetko, až na vieru ktorú vyznávate. Svet vás vo svojom uvažovaní oddeľuje od vašej viery aby si o vás urobil úsudok a ochotne by vás od nej oddelil aj v skutočnosti.
Často sa hovorí: "Títo ľudia sú lepší ako ich Cirkev. Ich Cirkev  nestojí za nič, ale katolíci už nie sú akí bývali. Sú takmer rovnakí ako ostatní ľudia. Ich viera je rozhodne bigótna a krutá, ale čo s nimi? Nečakajme, že sa budú svojho kréda držať, nechajme ich zmeniť sa potichu, veď nikto sa nezmení na verejnosti a buďme radi, že sa zmenili! Milujú svet tak ako aj my, rovnako vrúcne ako my príjmajú politické ciele, majú radi svoju vlastnú cestu, tiež nemajú radi prísnosť, nenávidia duševné otroctvo, tak spolovice sa hanbia za svojich pápežov a koncily, sotva už dnes veria v nejaké zázraky a sú otrávení, keď im o zázrakoch ich bratia zvestujú, nehovoria už o očistci, hnusia sa im obrazy v kostoloch, vyhýbajú sa téme odpustkov a rozhodne neholdujú učeniu o exkluzivite spásy. Katolícke doktríny sú dnes len straníckymi odznakmi. Katolíci rozmýšľajú a rozlišujú sami za seba, tak ako my. Zostávajú v Cirkvi len kvôli hrdosti, ktorá im nedovolí opustiť stratenú vec.
Takto zmýšľa svet a  vy, bratia, sa tomu čudujete. Nie je to však preto, že svet vie o vás viac ako vy sami? "Ak by ste boli zo sveta," vraví Kristus "svet by miloval, čo je jeho, ale preto, že nie ste zo sveta, že som si vás ja vyvolil zo sveta, svet vás nenávidí." Tak hovoril Kristus o svojich apoštoloch. Ako by dnes hovoril Kristus o vás? "Ak by ste boli zo sveta, svet by miloval, čo je jeho. Pretože vás svet miluje, preto ste zo sveta a ja som si vás nevyvolil."
Nesťažujete sa, že vám svet pripisuje viac ako je pravda. Tí čo žijú podľa sveta, naznačujú, že tí ktorí ich za svetských považujú majú pravdu a tvoria s nimi jednu stranu.
Svet vás poznáva svojím inštinktom úmerne tomu ako zhadzujete Kristovo jarmo a úmerne tomu si o vás vylepšuje mienku. Jeho najväčšia lichôtka je, keď vám povie že už neveríte. Bratia, existuje večná nenávisť medzi svetom a Cirkvou. Cirkev ústami Apoštola hovorí: "Kto sa priatelí so svetom, stáva sa Božím nepriateľom." A svet to opláca, volá Cirkev odpadlíčkou, čarodejnicou, Belzebubom a Antikristom. Ona je obrazom a matkou predurčených a ak sa v okamihu smrti budete nachádzať medzi jej deťmi, musíte mať podiel na jej potupe aj kým žijete. Nevysmieva sa snáď svet zo všetkého toho, čo je na našom svätom náboženstve slávne a majestátne? Nereptá snáď proti zvláštnym prejavom Božej Milosti? Neodmieta snáď možnosť zachovania čistoty a zdržanlivosti? Nepohŕda snáď sľubom celibátu? Nepopiera snáď Máriine panenstvo? Nepovažuje snáď jej samotné meno za zlo? Nevysmieva sa jej ako mŕtvole, napriek tomu že je to matka všetkých žijúcich a veľká Orodovnica za všetkých veriacich? Nerobí si svet žarty zo Svätých? Nevysmieva sa z relikvií? Neopovrhuje sviatosťami? Nerúha sa strašnej Prítomnosti, ktorá sídli na oltároch a nezosmiešňuje snáď zúrivo našu vieru, že to čo volá chlebom a vínom je pravé Telo a Krv Baránka, ktorý spočíval pod srdcom Panny Márie a ktorý zomrel na kríži?
Kto sme, aby s nami zaobchádzali lepšie ako s Pánom, Jeho Matkou, Jeho služobníkmi a Jeho skutkami?
A kto sme, keď s nami zaobchádzajú lepšie, či sme dokonca priateľmi toho, kto spôsobil toľko utrpenia nášmu Pánovi?

Preložil Jozef Duháček