Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

21. 5. 2012

Výchova detí podľa Písma svätého

Degenerovaná a pokrytecká Európa, holdujúca dobrovoľnej impotencii večne mladých kastrátov, hltajúcich chemikálie; vraždiaca nenarodené deti, vymierajúca, roztancovaná, prežratá až k prasknutiu a zároveň večne fňukajúca a plná sťažností na chudobu s jednou dovolenkou, sa dopracovala na dno sentimentálneho močiara. Neschopná plodiť deti, rozhodla sa ich aspoň sebazničujúco rozmaznávať a vychovávať malých tyranov, okolo ktorých tancuje rituálne tance celá viacgeneračná rodina, vediac, že viac ako jedno, maximálne dve, deti už nebude. Malý, drzý a arogantný drahokam je držaný na zamatovej poduštičke nedotknutelnosti. Akýkoľvek telesný trest je tabu. 
Pokiaľ by bol podobný postoj len doménou pohanov, bolo by to smutné, ale pochopiteľné. Avšak tragédiou Európy je fakt, že toto je životný štýl tých, ktorí sa považujú za kresťanov. Ubohučká natalita v krajinách považujúcich sa za kresťanské a katolícke (a to nehovoríme o tom, že tam počty živonarodených detí zvyšujú imigranti) ako sú Španielsko, Írsko, Slovensko, Portugalsko, Taliansko, ale aj toľko ospevované Polsko, je neúprosným faktom. Ak k tomu pripočítate romantický sentimentalizmus, ktorý vládne v Európe od konca 18. storočia, tak výsledok posúva spenglerovské úvahy o zániku Západu míľovými krokmi vpred. Ohlúpnutí katolíci, masírovaní pokoncilovou karnevalovou anarchiou, všeobecnou adoráciou infantilizmu, detskými omšami počnúc a prekrucovaním Kristovho: "Nechajte maličkých ..." končiac, sa dopracovali k ešte ochromujúcejšiemu postoju vo výchove svojich detí ako pohania. Sentimentálna karikatúra kresťanskej lásky (caritas) transformovanej na amor, sa u nich spojila s dohasínajúcim pudom (slabým na to, aby sa množili, ale dosť silným, aby praktizovali idolatrický kult dieťaťa)  a zamerala sa na "blížneho", ktorý im pripadá milovania najhodnejší. Rousseauovské heretické popieranie dedičného hriechu slávi triumf. Detičky sú dobré a dobré a dobré. Že malý človek je takisto zaťažený dedičným hriechom ako starý dedo, ktorý ma nevýhodu, že je škaredý a vráskavý, to týchto gitarových katolíkov, s večným somnanbulickým úsmevom na tvári, evidentne netrápi. Ich miláčik môže biť iné deti, šikanovať celé pieskovisko, ale osvietená mamička mu netasne jednu a netasne. Lebo: "ruka, ktorá hľadí neudrie." Nech sa páči.  Večné: "nonono ty nezbedník", nepodopreté žiadnym reálnym trestom, to je mazanie tigrej papule krvou. Malý lump sa neustále presviedča o neotrasiteľnosti svojho postavenia. 
Kresťan má pritom návod na základy výchovy uložený vo Svätom písme už celé tisícročia. Určite nám nebudú zazlievať jeho zverejnenie a nebudú nás obviňovať zo zaostalosti tí, čo sa dovolávajú antickej homosexuality starej celé tisícročia. A zaiste nevzbudíme zverejnením starozákonných textov nevôľu u tých hypermoderných teológov, ktorý sa snažia neustále približovať "starším bratom" , aj keď pravda skôr v ich novodobej talmudistickej podobe oslepnutej synagógy, než v tej starozákonnej. Majúc na pamäti výrok Nášho Pána Ježiša Krista, že " neprišiel zákon zrušiť, ale naplniť", domnievame sa, že dedičstvo starých Izraelitov z čias keď ešte boli vyvoleným národom, je podnetnejšie, v kresťanskom ohľade, pre výchovu detí ako bláboly moderných Izraelitov z neomarxistických, frankfurtských, novoľavicových a iných liahní rozkladu a anarchie.
BM

Rodičia majú deti svoje trestať.

Neodvracaj trest od chlapca, bo nezomrie, keď vyšľaháš ho korbáčom. Ty vyšľaháš ho korbáčom, lenže (tým) zachraňuješ dušu jeho pred peklom. (Prísl. 23, 13 - 14)
Korbáč a káranie dopomáha k múdrosti, no samopašné dieťa robí hanbu materi svojej. (Prísl. 29, 15)
Bi syna svojho (zakaždým, keď zaslúži) a dožičí ti pokojného (života) a bude skýtať duši tvojej slasť. (Prísl. 29, 17)
Bláznovstvo väzí v srdci chlapčaťa, trestajúci prút ho však stadiaľ vyženie. (Prísl. 22, 15)
Kto šetrí svoju palicu, ten nemá syna svojho rád, kto ho však miluje, ten priúča ho na trestanie zavčasu. (Prísl. 13, 24)
Kto si miluje syna, často používa tresty, aby sa nakoniec radoval a nemusel ohmatávať brány blížnych (Sir. 30, 1)
Nepovoľuj mu mnoho za mladi a nenechaj bez povšimnutia myseľ jeho. Ohýbaj šiju jeho ešte v mladosti, bi boky jeho, kým je mladý, aby nezostal tvrdohlavý a nevzoprel sa ti a mal by si žalosť na duši. Vyučuj si syna a zapracúvaj ho, aby si nenarazil na jeho neslušnosť. (Sir. 30, 11 - 13)
Ako hudba v čase zármutku je nepríhodný hovor: no trestné údery a poučenie sú vždy múdrosťou. Kto sa ujíma poučiť pochabého, akoby črepiny zliepal. (Sir. 22, 6 - 7)
Lebo Pán karhá toho, koho miluje a to jak otec syna, ktorého má rád. (Prísl. 3, 12)
Boh priznal úctu otcovi na synoch a keď vymedzoval právo matky, ustanovil ho oproti synom. (Sir. 3, 3)

Neposlušnosť detí ako verejné zlo

Ak má niekto zaťatého a nepoddajného syna, ktorý nepočúva na rozkazy otcove a matkine a keď ho karhajú, nevšíma si ich, nech ho otec a matka zoberú a privedú k starším jeho mesta, k bráne jeho bydliska a nech povedia starším mesta: "Tento náš syn je zaťatý a nepoddajný. Nechce nás počúvať; je hýrivec a opilec." Nech ho na to všetci ľudia toho mesta ukameňujú kameňmi na smrť, aby ste tak odstránili zlo spomedzi seba a aby sa obával celý Izrael, keď to počuje. (Deut. 21, 18 - 21)

Varovanie pred zanedbávaním výchovy

V ten deň splním na Hélim všetko, čo som o jeho dome hovoril, od začiatku až do konca. Oznámil som mu, že budem večne trestať jeho dom pre hriech, lebo vedel, že jeho synovia sa rúhajú a nekarhal ich. (I. Sam. 3, 12 - 13)
Za maznanie synov bude si viazať rany a pri každom slove znepokojí sa mu srdce. (Sir. 30, 7)
Nekrotený kôň je nepoddajný, voľkaný syn bude bez rozvahy a náhly. Maznaj sa so synom a naženie ti strachu, pohrávaj sa s ním a zarmúti ťa. Nesmej sa s ním, by si toho neľutoval, aby ti nakoniec nestŕpli aj zuby. (Sir. 30, 8 - 10)
Ak máš synov, vzdelávaj ich a ohýbaj ich od ich mladosti! Ak máš dcéry, ochraňuj ich telo, neukazuj im veselú svoju tvár! Vydaj svoju dcéru a vykonáš veľké dielo, ak ju dáš mužovi rozumnému. (Sir. 7, 25 - 27)
Dcéra je pre otca skrytý poklad - treba ho strážiť, starosť o ňu odníma (všetok) spánok, aby mu azda v slobodnom stave nezostarla a keď sa aj vydá za muža, aby sa mu nestala odpornou. Tiež aby sa za panenstva svojho nepoškvrnila a v otcovskom dome sa nedostala do druhého stavu, aby sa nedopustila priestupku, keď už nažíva s mužom; alebo azda aby sa nestala neplodnou. Zvýš bdelosť svoju nad dcérou, ktorá má sklon ku smilstvu, aby ťa nevyviedla na posmech pred neprajníkmi tvojimi. (Sir. 42, 9 - 11)
Zahanbenie sa dostane otcovi pre nevychovaného syna: však (taká) dcéra mu prinesie škodu. Múdra dcéra je dedičstvom pre muža svojho, ale hanebnica je pohanou pre rodiča. Drzá (dcéra) prináša potupu otcovi i mužovi. (Sir. 22, 3 - 5)
Lepšie je ak ťa synovia budú prosiť, ako by si mal ty synom na ruky hľadieť. (Sir. 33, 22)
Vytrvajte v tejto prísnej výchove! Boh s vami zachádza ako so synmi. A ktorého syna by otec takto nevychovával? Všetci ste podrobení tejto prísnej výchove. Veď keby vás takto nevychovával, ani by ste neboli jeho praví synovia, ale iba cudzoložňatá. (Žid. 12, 7 - 8)
Veď ak sa niekto nestará o svojich, najmä o najbližšiu rodinu, ako keby bol vieru zaprel; taký je horší ako neveriaci. (I. Tim., 7 - 8) 

Rodičia nemajú milovať svoje dietky viac ako Boha.

Prečo zazeráte na obety a dary moje, ktoré som nariadil v chráme? Synov si vážiš viac než mňa, aby ste mohli tučnieť z prvotín všetkých darov ľudu môjho izraelského. (I. Sam. 2, 29)
A kto viac miluje syna alebo dcéru ako mňa, nie je mňa hoden. (Mat. 10, 37)
Ak niekto prichádza ku mne a nemá v nenávisti svojho otca, matku, ženu, deti, bratov, sestry, ba aj vlastný svoj život, nemôže byť mojím učeníkom. (Luk. 14, 26)

Výchova detí k zbožnosti

Nuž oznámim mu to, lebo on prikáže synom svojim a domu svojmu po sebe zachovávať cestu Pánovu, spravovať sa podľa spravodlivosti a práva, aby tak Pán splnil pre Abraháma všetko, čo mu prisľúbil. (Gen. 18, 19)
A tieto slová, ktoré ti dnes prikazujem, nech sú vo tvojom srdci, poúčaj o nich svojich synov a sám uvažuj o nich, či budeš sedieť vo svojom dome, či budeš na ceste, či budeš ležať alebo stáť. (Deut. 6, 6 - 7)
Keď vyrástol v muža, pojal za manželku Annu zo svojho pokolenia a splodil s ňou syna, ktorého nazval svojím menom. Toho vyučoval od mladosti báť sa Boha a strániť sa každého hriechu. (Tob. 1, 9 - 10)
A prikazujte synom svojím, aby konali, čo je spravodlivé i dávali almužnu, aby pamätali na Boha a oslavovali ho v každý čas úprimne a zo všetkej sily svojej. (Tob. 14, 11)
Naklonila sa teda k nemu a na posmech ukrutnému tyranovi vravela materinskou rečou: "Syn môj, zmiluj sa nado mnou, ktorá som ťa deväť mesiacov v živote nosila, po tri roky nadájala, živila som ťa a starostlivou opaterou priviedla až k tomuto veku. Prosím ťa, dieťa moje, pozri na nebo a na zem, všimni si všetko, čo je na nich a poznáš, že Boh ich stvoril z ničoho a že ľudské pokolenie tak isto povstalo. Neboj sa tohto kata, ale ukáž, že si hodný svojich bratov! Podstúp smrť, aby som ťa opäť získala aj s tvojimi bratmi v deň onoho zmilovania." (Mak. 7, 27 - 29)
Blažený ten, čo sa bojí Pána, ktorý má veľké zaľúbenie v príkazoch Jeho. Semeno jeho bude mocné na zemi, pokolenie počestných požehnané bude. (Žalm 111, 1 - 2)
(Ak niekto) kráča v bezúhonnosti a spravodlivosti, (nuž budú) blažení (ver) po ňom jeho synovia. (Prísl. 20, 7)
Kto sa bojí Pána, ctí si rodičov a rodičom svojím slúžiť bude ako pánom svojim. (Sir. 3, 8)
Ježiš im však povedal: "Nechajte dietky a nebráňte im prichádzať ku mne, lebo takýchto je Kráľovstvo nebeské." (Mat. 19, 14 - 15)
Veľmi som sa zaradoval, že som medzi tvojimi dietkami našiel takých, čo kráčajú v pravde, ako sme prijali prikázania od Otca. (II. Ján, 4)

Výchova má byť primeraná

Vy však, otcovia, nedráždite si dietky, ale vychovávajte ich v náuke a kázni Pánovej! (Ef. 6, 4)
Vy však, otcovia neroztrpčujte si dietky, aby neklesali na mysli! (Kol. 3, 21)

Dobré deti

Múdry syn naplňuje otca svojho radosťou, avšak syn pochabý býva na zármutok materi svojej. (Prísl. 10, 1)
Múdry syn (rád sa podrobuje) disciplíne otcovej, posmievač zasa nedbá na hromovanie. (Prísl. 13, 1)
Počujte, deti, nabádanie otcovo a pozorujte, aby ste sa naučili poznaniu. (Prísl. 4, 1)
Kto disciplínu striasa zo seba, ten dušou svojou pohŕda, kto však dbá na to, keď ho karhajú, chytá sa rozumu. (Prísl. 15, 32 - 33)
Lebo kým som bol ešte ako dieťa u otca, útlym a jedináčikom pod dozorom matkiným, nuž poučoval ma a vravel mi: "Nech sa ti srdce pridržiava mojich slov!" (Prísl. 4, 3 - 4)
Múdri synovia - to je spoločnosť spravodlivých, ich počínanie - to je poslušnosť a milovanie. (Sir. 3, 1)