Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 5. 2012

Fragmenty z doby moru VI./2012

Triumf Anti-Francúzska

V čase keď Charles Maurras, popredný filozof francúzskeho konzervatívneho myslenia, koncipoval ideu Anti-Francúzska, ako súhrnné označenie pre sily, ktoré predstavujú opozitum k francúzskym národným tradíciám: katolicizmu, monarchizmu, klasicizmu, agrarizmu a pod., tak ešte netušil k akým žiarivým vrcholom víťazstva sa tieto sily vyšplhajú. Anti-francúzsko, táto zmes liberalizmu, slobodomurárstva, jakobínstva, judaizmu, alsaského protestantizmu, socializmu, romantizmu a sentimentu, slávi v týchto dňoch triumf o akom sa nikomu z tábora kontrarevolúcie ani nesnívalo. Francúzsko neexistuje.

Ak pod Francúzskom rozumieme kultúrne dejiny územia medzi Pyrenejami a Rýnom, počínajúc Merovingovcami, dejiny štátu, kráľov a ľudu, skrze ktorých Boh uskutočnil "gesta Dei per Francos", dejiny prvorodenej dcéry Cirkvi, ktorá v záplave arianského bludu uchovala pravovernosť, tak musíme konštatovať, že Francúzsko už neexistuje. S pomocou Božou sa ako tak doplazilo k roku 1900 a po ňom biedne prežívalo, vyčerpané a pozvolna degenerujúce, až sa zvalilo do 21. storočia, oblezené leprou, hnilobou a smradlavé až hanba.

Dnes sa na území bývalého Francúzska dožívame dejov, ktoré posúvajú pojem degenerácie národov o kilometre dopredu. Potomkovia Francúzov, sa rozhodovali, s vášňou, ktorá, ak bola myslená vážne, tak presahuje hranice zaslepenosti, medzi dvoma reprezentantmi Anti-Francúzska. Snáď sa súťažilo o to, ktorý z nich poníži vlasť sv. Ludovíta IX. viac. Už mená dávajú tušiť, že ich príslušnosť k potomkom Frankov, Galov a Románov je skôr chcená ako faktická. Nicolas Sarkozsy, potomok hebrejsko-maďarského emigranta, vykreslovaný žurnalistickou svorkou, zrejme pod vplyvom halucinačných látok, ako "konzervatívny" !!! kandidát, sa svojim cudzím pôvodom ani netajil. Jeho oponent s bizarným etnografickým menom Hollande, o sebe tvrdí, že toto meno v jeho rodine pochádza od kalvínskeho predka z Holandska. Či už bol jeho predok holandským kalvínom, alebo niečim iným, to ponecháme na uváženie ctených čitateľov. Každopádne aj s týmto kalvínskym rodokmeňom dokonale spĺňa Maurrasovu predstavu o reprezentantoch Anti-Francúzska.

Morálne sú samozrejme na výške obaja. Trikrát rozvedenému "konzervatívnemu" Sarkozsymu úspešne kontruje s pravou ľavicovou courage súdruh Hollande, splodiaci v konkubináte so svojou družkou štyri deti, aby potom s maškrtnosťou francúzskeho kohútika z montmartských šantánov, naskočil do konkubinátu ďalšieho. A to majú pri súčasnom stave medicíny pred sebou ešte nejaké to desaťročie, počas ktorého určite nebudú zaháľať. Skrátka, kto by im nezveril budúcnosť národa?

Politicky sú nezmieriteľní. Jeden miluje sekulárnu republičku, druhý by sa s ňou hneď dal skonkubínovať. Jeden by bozkával Francúzskej revolúcii ľavú polovicu zadku, druhý nekompromisne pravú polovicu. Jeden by pustil cez "francúzske" hranice len 99,9 percent imigrantov a druhý 100 percent. Rozdiely sú priepastné. Koho tu vybrať pre blaho vlasti?

Je rozhodnuté. 1:0 pre "kalvínsko"-ľavicové krídlo Anti-Francúzska. A načo sa môžu poberači sociálnych dávok, notorickí štrajkovači, bojovníci za šaríju,  vysedávači v kaviarňach a distingvovaní byrokrati na území medzi Pyrenejami a Rýnom tešiť? Je toho určite nemálo, len je to už trošku obohrané. Sodomitské radovánky všetkých druhov: sobáše, adopcie, svätenia; potom niečo z tej eutanázie, no a gender-femino totálne nasadenie, veľa, veľa natlačených papierikov na platenie v supermarketoch, odluky, konjunktúry, prísahy, rovnosť, sloboda, bratstvo, gilotína etc. etc. Však to poznáte. Len to Francúzsko už asi nikdy nespoznáte. Ale bývalým Francúzom to radšej nehovorte. Veď aj turecký sultán si myslel, že je legitímnym nástupcom byzantských cisárov a bolo zbytočné mu to vyvracať, tak načo by ste tým ľuďom za Rýnom kazili radosť.   

B. Michalka