Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

1. 4. 2012

Nepostačujúce

Christopher A. Ferrara

Komuniké vatikánskeho tlačového úradu z 16. marca 2012 nás informuje, že "neverejným" skúmaním "nezverejnenej" odpovede biskupa Fellaya na "nezverejnenú" doktrinálnu preambulu, ktorá vznikla na základe rozhovorov medzi Vatikánom a FSSPX sa dospelo k záveru, že táto odpoveď je nepostačujúca na prekonanie doktrinálnych problémov, ktoré sú základom rozporu medzi sv. stolcom a FSSPX. Biskup Felay je "pozvaný, aby láskavo vyjasnil svoj postoj a tak prispel k vyriešeniu rozporov, ktoré si želá aj pápež Benedikt XVI." Stále nevieme, čo sú tie "doktrinálne problémy" a aká odpoveď by postačovala, aby ich vyriešila. To je tajné. Vieme, že v deň keď komuniké vyšlo, biskup Fellay rokoval - samozrejme v tajnosti - s kardinálom Levadom a inými mužmi Kongregácie pre náuku viery, aby vyriešili rozpor medzi Bratstvom s cieľom "predísť cirkevnej roztržke s bolestnými a nevyčísliteľnými dôsledkami". Podľa agentúry AGI, sa počas tohto stretnutia "celkovému rozkolu predišlo zo strany sv. stolca tým, že Benedikt XVI žiadal novú rekompozíciu." Hoci sa predišlo roztržke, rozpory trvajú, ako hovorí Vatikánsky rozhlas. "Biskup Felay je pozvaný k vyjasneniu svojho postoja, aby bolo možné vyriešiť existujúce nezhody, podľa želania pápeža Benedikta XVI, do 15. apríla tohto roku."

Takže sa zdá, že na odstránenie rozporov a zabránenie roztržky bolstanovený termín, v ktorom sa musia doktrinálne problémy vyjasniť, aby mohla byť vykonaná rekompozícia (čo presne to je nevieme - pozn.prekl.). Všimnite si vyhýbanie sa tradičným pojmom ako "schizma", "heréza", "vyznanie viery" či "návrat disidentov naspäť do pravej Cirkvi". Skutočne v žiadnom vatikánskom dokumente týkajúcom sa FSSPX, sa mi nepodarilo nájsť tvrdenie, že FSSPX hlása niečo, čo je v rozpore s Vierou, alebo že status individuálnych sympatizantov FSSPX nie je kanonicky v poriadku(existujú len zmienky o probléme, ktorý má FSSPX so svojím vlastným kanonickým statusom). Slovo schizma sa tiež v oficiálnych dokumentoch neobjavuje. Nie, toto je vec poskytnutia - v tajnosti - vysvetlenia, k v tajnosti diskutovaným doktrinálnym problémom, týkajúcim sa Druhého vatikánskeho koncilu. Potom sa vyrieši rozpor, potom žiadny rozkol nenastane a bude možné urobiť "rekompozíciu". Nie je dôvod, aby sme my ostatní pátrali po podrobnostiach. Moje, pripúšťam že zbežné, pátranie v dokumentoch Vatikánskeho tlačového úradu neobjavilo žiadne podobné kroky smerom k hociktorej inej katolíckej skupine či jedincovi, medzi miliardou duší patriacich do našej, krízou zmietanej Cirkvi. Zdá sa, že nejestvujú žiadne iné predvolania k diskusii o "doktrinálnych problémoch" s Kongregáciou pre náuku viery, ani snaha niečo vyriešiť a "rekomponovať." Zdá sa, že nikto v celej Cirkvi, okrem FSSPX nemá žiadne doktrinálne problémy, ktorým treba urgentne stanoviť termín vyriešenia. Zdá sa tiež, že Vatikán nie je znepokojený, rozpormi, roztržkami či rekompozíciami zástupov katolíkov po celom svete, vrátane biskupov a kňazov, ktorí sa už nepridŕžajú cirkevnej náuky, ktorá nespĺňa ich osobné očakávania.

Všetci dobre poznáme tieto prípady, ako napríklad všeobecná neposlušnosť neomylnému učeniu o manželstve a prokreácii. Alebo iný príklad, odmietnutie celej talianskej a nemeckej hierarchie splniť príkaz a opraviť chybný preklad rímskeho misálu, ktorý 40 rokov nivočí Cirkev a až nedávno Vatikán nariadil jeho opravu. Na to zabudni, pápež! Potom tu máme hnutie kňazov v Rakúsku, vedené niekdajším generálnym vikárom kardinála Schonborna, Helmutom Schullerom, ktoré má podľa vatikanistu Sandra Magistra medzi svojimi cieľmi ".. zrušenie kňazského celibátu, opätovné uvedenie do služby "ženatých" kňazov a ich konkubín." Vzburu otvorene podporuje 329 kňazov ktorí hrozili rozdelením rakúskej cirkvi pár týždňov pred pápežovou návštevou Nemecka. Odbojníci vydali "Výzvu k neposlušnosti," ktorou požadovali "ženatý klérus, svätenie žien a iné reformy" a získali si podporu "troch štvrtín ľudu, tradične rímskokatolíckej krajiny..." Vodcovia vzbury otvorene vyhlásili, že "porušia cirkevné predpisy a budú rozdávať sv.príjmanie protestantom, rozvedeným a v druhom manželstve žijúcim katolíkom a dovolia laikom kázať a viesť farnosti bez kňazov." Schuller otvorene deklaroval, že "mnoho kňazov aj tak už v tichosti porušuje tieto pravidlá a často s vedomím ich biskupov a táto kampaň sa usiluje donútiť hierarchiu aby súhlasila so zmenou." Sandro Magister volá túto vzburu schizmou, nie rozporom, či nezhodou, ale jednoducho schizmou. Samozrejme má pravdu. A schizmy tohto druhu sa dnes vyskytujú naozaj hojne. Mohol by som donekonečna sumarizovať inštitucionalizovaný odpor k cirkevnej doktríne a praxi, ktorý po povstal Druhom vatikánskom koncile. Potreboval by som na to niekoľko kníh. Vatikán nerobí nič, alebo takmer nič, aby to potrestal. Veď sme všetci už počuli neokatolícku odpoveď: Pápež (doplň meno) sa obáva akejkoľvek priamej konfrontácie s odbojníkmi v národných hierarchiách, aby nespôsobil schizmu. Alebo sú to len rozpory a roztržky? Čo sa však FSSPX týka, je dosť zvláštne, že tu strach z vyvolania rozporov, roztržky či schizmy nejestvuje. Do polovice apríla musia vyjasniť svoje doktrinálne problémy. Lebo inak. Lebo inak čo? Znova exkomunikujú štyroch biskupov? Dokonca aj masmédia, ktoré v mene koncilu volajú po trvalej ostrakizácii FSSPX by to vnímali ako frašku. Deklaruje Vatikán schizmu? Na akom základe? Biskupi FSSPX nie sú obvinení z neposlušnosti rímskemu biskupovi, ich chybou je že neposkytli "postačujúce" vysvetlenie v diskrétnosti diskutovaného doktrinálneho problému. FSSPX uteká do Ríma, kedykoľvek ich volajú k diskusii o tejto veci. Ako môže tento druh správania vyvolať schizmu? Toto je zaujímavý paradox. FSSPX čelí disciplinárnym hrozbám pretože poslúcha a berie tieto hrozby vážne.

Toto zacielenie na FSSPX mi pripomína odôvodnenie vojny v Iraku v rámci "boja proti terorizmu": dobytie Iraku bol "dosiahnuteľný cieľ" hoci v Iraku v skutočnosti žiadne základne Al Kaidy neboli. Zničenie malého diktátora neschopného klásť väčší odpor pomohlo USA predstierať, že bojuje proti zlosynom. Možno, že sa po 15. apríli FSSPX prihodí niečo nepríjemné. Niečo tajné. Možno mohutný kanonický stroj cez noc mocne udrie. Možno sa pripravuje nejaký druh ultra-exkomunikácie, tak nezmyselný ako sa len dá. Je však oveľa pravdepodobnejšie, že sa nestane vôbec nič. Vatikán pôjde ďalej, žialiac nad tým, že rozpor prerástol otvorenú v roztržku, zatiaľ čo každý kto pozná FSSPX a ich priaznivcov vie, že FSSPX sú katolíci, ktorí aby vyhoveli Rímu musia preskákať to, čo v dejinách až doposiaľ nikto z katolíkov nemusel. A medzi tým, sa o rozporoch či rozkoloch v Rakúsku, či hocikde na svete, kde sa základným bodom magisteriálneho učenia a najdôležitejším pápežským nariadeniam nepokryte vysmievajú, bude taktne mlčať. Ale teraz vážne. Ako je možné, že všeobecne známi vodcovia odboja a vzbúr proti viere a morálke nie sú predvolávaní do Vatikánu, aby "vyjasnili svoje doktrinálne problémy?" Prečo nikto z nich nedostal termín, aby si vyjasnil postoj a umožnil tak odstrániť jestvujúci rozpor? Odpoveď leží v tom, čo majú všetci títo povstalci spoločné: Všetci adorujú posledný koncil. Nikto z nich nemá s koncilom "doktrinálne problémy". Naopak, koncil je im zdrojom radosti. Oslavujú koncil ako Magna Chartu svojho oslobodenia od Tradície. Ich doktrinálne problémy sa týkajú len niektorých aspektov toho, čo Cirkev učila PRED koncilom. Veď viete, dogmy a podobné veci.

Či možno koncil naozaj takto opísať je nedôležité. Dôležité je, že odbojníci, ktorí zaplnili Cirkev to tak sami vnímajú a bezvýhradne to príjmajú. Preto niet dôvodu, aby ich predvolávali do Vatikánu. Ich odpoveď na koncil je celkom "postačujúca". Odpoveď FSSPX ale "postačujúca" nie je. FSSPX musí vyjasniť svoj postoj rešpektujúc nejasné koncilné texty podľa "hermeneutiky kontinuity" na ktorú sa pápež neprestajne odvoláva, ale ktorú sám nikdy neponúkol. Koncil, koncil, koncil, to je všetko na čom záleží. A preto dostalo FSSPX termín aby sa vyhlo "cirkevnej roztržke s bolestivými a nevyčísliteľnými dôsledkami." Zjavne Vatikán nepovažuje za bolestivé a nevyčísliteľné dôsledky všeobecnej apostázy Západu, ktorá sa po koncile uskutočnila pod vedením kňazov a biskupov.

Dovoľte mi navrhnúť pár vecí, ktoré si myslím oveľa naliehavejšie patria do vatikánskeho šanónu s nápisom "Nepostačujúce". Snáď vatikánski úradníci vytýčia termíny aj pre vyriešenie týchto vecí, ktoré náležia spoločnému dobru celej Cirkvi viac, ako doktrinálne problémy štyroch tradicionalistických biskupov týkajúce sa koncilných dekrétov, ktoré považuje za problematické prakticky každý, vrátane pápeža:

• “Nepostačujúca”: viera miliónov katolíkov, vrátane rebelujúcich kňazov a biskupov, ktorí sa nestarajú o to čo vždy učili pápeži a koncily ohľadom viery a mravov, ale ktorí sa rozhodli prijať opačné postoje.
• “Nepostačujúca”: rímska liturgia , ktorá sa, ako pápež keď bol ešte len kardinálom Ratizngerom povedal, "zrútila" lebo sa "rozišla s liturgickou históriou" čoho "dôsledky môžu byť len tragické"
• “Nepostačujúca”: obrana, ktorou katolícka hierarchia bráni nepopulárne požiadavky viery a mravov pred ich všeobecným odmietnutím a biedne až nejestvujúce pokusy postaviť sa tyranii moderného národného štátu, ktorému sa muži Cirkvi úplne poddali podľa programu "dialógu, ekumenizmu, náboženskej slobody a otvárania sa svetu", ktoré započal Druhý vatikánsky koncil. • “Nepostačujúce”: úsilie zbaviť diecézy homosexuálov, kacírov, heretických katechizmov a zvrhlej sexuálnej výchovy.
• “Nepostačujúce”: absurdné pokusy o konsekráciu Ruska bez toho, aby sa Rusko spomenulo, pretože vatikánski byrokrati si myslia, že je nerozvážne splniť požiadavku Najčistejšej Panny.
• “Nepostačujúci”: celkový stav Cirkvi, ktorý po 40 rokoch "cirkevnej obnovy" priviedol ohromné počty katolíkov k tomu, čo Ján Pavol II nazval tichou apostázou a ktorý priviedol väčšinu hierarchie k tomu, čo sestra Lucia z Fatimy nazvala diabolskou dezorientáciou.
• “Nepostačujúce”: odhalenie tretieho fatimského tajomstva v roku 2000, ktorému chýba vysvetlenie a ktoré je rovnako mnohoznačné ako dokumenty posledného koncilu.

A nakoniec je tu celý postoj Vatikánu k FSSPX. FSSPX by malo byť okamžite, bez podmienok, kanonicky zregularizované, s povolením pôsobiť nezávisle na miestnych biskupoch, ktorí ospevujúc koncil zatvárajú školy, rušia farnosti a vyhýbajú sa alebo dokonca odmietajú Summorum Pontificum, poskytujú prístrešie homosexuálom a ich organizáciam, rozdávajú Najsvätejšiu sviatosť verejným kacírom a rehocú sa ako blázni, zatiaľ čo zabíjajú život Cirkvi. Len katolícka obnova, podobná tej, ktorú uskutočnili pápežom podporované klunyjské kláštory môže obnoviť Cirkev. FSSPX je pripravená túto obnovu viesť. Je nepostačujúce, ak im túto úlohu odmietajú zveriť, kvôli kšeftovaniu s koncilnými mnohoznačnosťami, ktoré nedokáže nikto vyjasniť.
Modlime sa, aby pápež pre dobro Cirkvi a celého sveta ukončil toto hlúpe divadlo.

Zdroj: www.RemnantNewspaper.com

Preložil Jozef Duháček