Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

25. 3. 2012

Fragmenty z doby moru I./2012

Mor pohanskej tuposti nového veku zaplavil definitívne Európu. Vír duchovných fekálií nás s tolerantnosťou anakondy vťahuje do svojho lievika, nežne nás škrtí a objíma. Miluje nás staronovou gnosticko-panteistickou láskou, korenenou talmudisticko-kabalistickým korením a chce od nás za to len tak málo - naše duše. Jeho úspechy sú hojné; z najhojnejších, čo svet a jeho večná klaka kedy odmenil svojim potleskom, spokojným mručaním a chrochtaním. Triumf je na dosah. Uragán zhovädilosti a podľudskej degenerácie rozmetal prácne stavanú budovu európskej kresťanskej kultúry. Náš zánik v pekelne rozďavenej papuli, trpezlivo čakajúcej na konci lievika, sa zdá byť neodvratný. Pohltí však len tých, čo sa chcú dať pohltiť.
Na telách mu nezáleží. Tých už videl za tie tisícročia rozkladať sa v zmäti červov milióny. Chce "to čo neumiera" ako vedel už D"Aurevilly, chce naše duše. Nemôže si ich sám vziať, museli by sme mu ich dať.
Kto si však uchová slobodnú kresťanskú myseľ, pretože len kresťanstvo dáva skutočnú slobodu, ktorá sa neklania a neotročí svetu a ničomu čo je stvorené, (a inej slobody niet, nebolo a ani nikdy nebude) ten aj v lieviku fekálií pláva s ľahkosťou delfína a hlava sa mu nezatočí. A jeho dušu neuchvátia mocnosti Pekla.

Ako písal už E. A. Poe v poviedke Malstroem, muž vťahovaný do víru pozoroval, že jeho myseľ mala dostatok času sledovať detaily javu, ktorý ho obklopoval. Ani hrôza blížiacej sa smrti ho nedokázala odradiť od záujmu, ktorý v ňom podnecoval fascinujúci prírodný úkaz. O čo skôr my, obklopení takými fascinujúcimi metafyzickými úkazmi, prekonávajúcimi všetky doterajšie rekordy, by sme mohli odolať zaujatiu pozorovať a zozbierať z tejto všeobecnej rotácie hnoja tie najkrajšie kvetinky. Tej podľudskej tuposti! Tej servilnosti! Tej predposratej všeobjímajúcej uslintanosti! Bezodné rezervoáre sentimentálnych omáčok na zalievanie zle zakopaných mŕtvol, nevídaná degenerácia ocukrovaná a servírovaná ako najsladší zákusok pokroku a slobody, morálne jatky ošvitorené ako rajská záhrada nevinnosti! Aký to materiál pre nehynúce herbáre obludnosti, buffonády hnusu, orgie demencie ...
A preto otvára redakcia Dielne novú rubriku Fragmenty z doby moru, ktorá bude nepravidelne, ale s o to väčším vedecko-populárnym zaujatím monitorovať fraškovité stránky apokalypsy. Drobné správy si nekladú za cieľ detailne informovať o saltách, eskapádach, jógach, telocviku a balete predstaviteľov súčasného dobytka a jeho nových pastierov, ale skôr s hlavou pokojne podopretou rukou Tradície, s očami upretými k slnku Nášho Pána Ježiša Krista, pozdvihnúť v ruke novú kvetinku zo záhradky diablovej, s otázkou: ale, ale, čože sa nám to tu zase urodilo? Nepochybujeme, že úroda predčí všetky očakávania rozsievačov kúkoľa a pozorovateľské nadšenie nebude nikdy postrádať podnety k drobným fascináciam, k priam jungerovským subtílnym lovom. Nech žije veda!

Dante vivo!

Keď Giovanni Papini písal svoju knihu Dante vivo (Dante živý), v snahe poukázať na stálu aktuálnosť diela velikána stredovekej krásnej spisby, netušil, že Dante je živý až moc. Aspoň podľa organizácie s podivným (na Taliansko) menom Gherush 92, ktorá má status zvláštneho poradného orgánu Ekonomickej a sociálnej rady OSN. Hlavne Božská komédia nedá spávať predsedkyni organizácie Valentine Sereniovej, ktorej hlavným koníčkom je, ako to už u mimovládnych súdružiek býva zvykom, boj za krásny nový svet, kde medzi ľuďmi nebudú vôbec žiadne rozdiely, od sociálnych, cez náboženské až po pohlavné. Táto osvietená osoba nás takto, uprostred marca, varuje: "Mladí ľudia sú štúdiom Božskej komédie bez potrebných filtrov a vysvetlení nútení (sic!) oceňovať dielo, ktoré očierňuje židovský národ a osvojujú si jeho antisemitský obsah." Novinám Coriere della Sera ďalej žalovala, že zvrhlý Dante používa na označenie Židov pejoratívny termín "judášski Židia".
To však je len čerešnička na torte, resp. na hore Danteho opovážlivostí. Inde v knihe ohovára Mohameda a islám, či dokonca úbohých homosexuálnych revolucionárov stredovekej morálky, ktorí musia v Dantem popísanom Pekle bez prestania behať pod ohnivým dažďom. Skrátka súdružka má vo veci jasno: "... obsah Božskej komédie je rasistický, antiislamský a antisemitský. Kniha prispieva, dnes ako aj v minulosti, k šíreniu falošných obvinení, ktoré stáli život milióny ľudí. Žiadame preto, aby bola Božská komédia vymazaná zo zoznamu školských programov ministerstva."
Takže už sa nám to začína črtať. Ak je Danteho Božská komédia netolerantná, na rozdiel od koránu a talmudu samozrejme, tak potom aká môže byť kniha, ktorá túto tmársku spúšť inšpirovala? Ano, reč je o tej nanajvýš netolerantnej knihe nazývanej Nový zákon, kde sú Židia, pohania ako aj "súložníci mužov" rôznym spôsobom tupení a osočovaní. Ak treba bojovať proti Božskej komédii, tak o to skôr proti jej podnetu. A už sa nám hneď tie snahy budovateľov krajších zajtrajškov nezdajú také náhodilé. Že to nepôjde? Ale, ale; a kto to začínal rozvodmi a končí pri sodomitských sobášoch? Či len bolo veselo, keď Cirkev v 19. storočí varovala, že rozvody odštartujú lavínu morálnej degenerácie. Aká degenerácia, prosím vás, pár stredostavovských párov sa rozvedie a je to, dedina a malomesto zostanú neporušené! A už nám zrazu tá dedinka hnije, močovku zo statkov (ktoré zanikli) vystriedala močovka morálna; malomesto sa rozkladá ako rozháraný kocúr zjari prejdený autobusom. Všetko má svoje začiatky a konce. Salámková metóda murárov a budovateľov slávi triumf. Pomaličky, tolerantne až na dno žumpy.
A podobne aj s tou fašizoidnou bibliotékou. Pomaličky, bezbolestne ... Jedného dňa zistíme, že sv. Ján Evanjelista bol v duchu teórií ctihodného sira Karla Poppera, nepriateľom voľnosti, rovnosti a bratstva, nuž a treba s tým dačo robiť. Súdružka Sereniová už bude vedieť čo.

Transmutácia neonacistov v Toulouse

Výsostne zaujímavý úkaz bolo možné pozorovať počas tohto týždňa vo francúzskom meste Toulouse. Neznámy muž sa tam dopustil štvornásobnej vraždy v areáli židovskej školy. Novinári spolu s politikmi, alebo skôr naopak, aby sme dodržali časovú postupnosť, okamžite vedeli kto je páchateľom. Ako už býva pri podobných zločinoch dobrým zvykom, za páchateľa bola označená bytosť z plemena neonacistov. Len na okraj treba podotknúť, že je už takmer dokázaná ona vedecká teória, podľa ktorej na odvrátenej strane Marsu číha flotila neonacistov, (sú tam všetci vrátane Hitlera a majú lietajúce taniere; plus elixír života, aby nezomreli, to bez debaty) aby už čoskoro zaútočila na Zem a všetkých zotročila. Nečudo teda, že vcelku logicky bol onen páchateľ tak ľahko identifikovaný.
A teraz sa dostávame k onomu úkazu, ktorý svedčí o nesmiernej rafinovanosti neonacistickej rozviedky. Páchateľ, keď už videl, že jeho odhalenie a zadržanie (tu musíme vzdať hold operačnej zdatnosti francúzskej polície) sa blíži, rozhodol sa vniesť zmätok do radov obrancov slobody a demokracie. V priebehu niekoľkých hodín, či možno aj minút sa dokázal transmutovať z neonacistu do podoby, ako nás média informovali: "mladého Francúza Muhamada", ktorý už mal v minulosti problémy so zákonom (nie však s políciou). Čo naviac, nestačilo mu toto mystifikačné rozvracanie demokratickej morálky a pokračoval v transmutácii ďalej, až sa pretvoril z Francúza na, ako sme sa z médií dozvedeli, : "mladého muslima alžírskeho pôvodu." Samozrejme hyeny spiatočníctva a netolerancie hneď využili toto jeho priehľadné manipulovanie s hmotou a začali omieľať svoju obohranú pesničku o zlých imigrantoch, ktorá je však vedecky nepodložená, ako dokázali už aj americkí vedci.
Priehľadný komplot neonacistickej soldatesky však nikoho neoklamal. Všetci slušní ľudia vedia, kto nesie vinu za tieto excesy, ak by páchateľom aj možno bol nešťastný Muhamad, sociálne vykorenená a francúzskym rasizmom týraná obeť majoritnej netolerancie. Neonacisti nie sú totiž len na Marse. Sú všade. Každý Francúz, ktorý má výhrady proti multikultúrnej spoločnosti je v podstate neonacista. Oni dohnali úbohého Muhamada k tomuto skratu. A preto zostáva večne živé memento bojovníkov z roku 1936 v Španielsku: No passaran! Neprejdú! A nesmú prejsť. Zmutovaní alebo nezmutovaní, z Marsu alebo z Francúzska. Nesmú prejsť!

Teo a jeho fórum

Z Rakúska nám ponad Dunaj zavial svieži vietor cirkevnej obrody. Neuveriteľne prepracovaní a unavení kňazi nás oblažili pamfletom http://www.teoforum.sk/?id=34&view_more=1003 , ktorý v skratke načrtáva horizonty budúcich figúr a kreácií čertovho kopyta i možné ornamenty jeho chvosta. Nie je to tak dávno čo sme v Cirkvi mali Rok kňazov. V kostoloch na nás hľadel z improvizovaných plagátov sv. Ján Mária Vianney, vzor katolíckych duchovných pastierov. Niektorých. Avšak spávanie na drevenej posteli, prikrývanie sa vrecom od zemiakov, celonočné spovedanie a modlenie, zrejme stratili pre kňazov z Teofóra a ich ideových súputníkov ten pravý postmoderný sexepíl. Skrátka, to čo priťahovalo sv. Jána Máriu Vianneyho už dnes nefrčí. Dnes by si sv. Ján Mária skočil kúpiť nejaké to bidlo do Ikey, večer by si pustil Floydov alebo cvakol Superstar na plazme, nejaký ten futbalík s Bažantom alebo s rohatým capom z Popovíc a hneď je život trochu veselší. Dnes už nie sú v móde rozťahané a nekreatívne omše pátra Pia, jeho detinské vstávanie o piatej ráno, lebo sa nemohol dočkať omše; naši kňazi sú unavení. Povážte, musia slúžiť až dve omše za deň! A pritom je všade spústa, priam záplavy veriacich laikov čo by to zvládli, medzi dvoma telenovelami by si odskočili na také malé kreatívne stretko, no a keby už nevedeli ako ďalej s tou transsubstanciáciou, tak by mobilom brnkli do pastorka, otec celebrant by sa na chvíľku utrhol od gitarového formovania dorastu a sfúkli by to raz a naraz. Skrátka "chceme hľadať také formy slávenia eucharistie, ktoré by kňazov odľahčili", oznamuje nám Teofórum. Zrejme bude treba zmeniť aj niektoré pasáže z Evanjelia, napr. "nech vezme svoj kríž a nasleduje ma" by mohlo byť transformované v duchu pokroku na "nech si zoberie dovolenku a odľahčí sa".
No a ten život v celibáte, to vám je otrava. Jeden by s tým povolaním najradšej sekol. Ale zas taká nová teplá sadrokartónová fara (barokovú sme už zbúrali) zadarmo, príjemní farníci so zabíjačkami a svadbami, trvalý pracovný pomer na jednom mieste, (proti prekladaniu kňazov je Teofórum samozrejme tiež) to tiež nie je na zahodenie v tejto dobe plnej neistoty (a zároveň naprostej istoty, v niektorých očakávaniach temného rázu). Čo tu robiť, ako to dialekticky skĺbiť? Už to bude nakoniec predsa len ten ženatý pán farár, ten náš teofórový ideál. Trošku to tam naťukli:

"Na Slovensku máme aj mnoho kňazov, ktorí sa rozhodli vstúpiť do zodpovedného vzťahu so ženou a do manželstva (zdá sa, že pre Teofórum sa možno jedná o dve možnosti pozn. red.), a preto podľa súčasných cirkevných noriem museli ukončiť svoju verejnú kňazskú službu. K tým spomedzi nich, ktorí si vážia svoje služobné kňazstvo ako Boží dar pre ľudí a chcú ho naďalej žiť, sa hlásime ako ku svojim kolegom a bratom a odmietame ich pokladať za vylúčených zo sviatostí a spoločenstva."

No prosím, je ten život ale krásny. Čo sa vám môže stať? Ak nie ste škaredý "lefévrista" alebo nevyťahujete všelijaké pokoncilové kotrmelce na svetlo Božie, tak nič. Exkomunikácie sú len pre reakcionársky odpad.
Jedinou útechou zostáva, že Teofórum stále v tom umastenom dokumente spomína nejakú cirkev s malým "c", čo by dávalo nádej, že už nie sú príslušníkmi jedinej pravej apoštolskej a katolíckej Cirkvi, ale si založili svoju, v poradí už niekoľkotisícu pravú a jedinú sektičku. Lenže, ruku na srdce, kde by im bolo lepšie ako v súčasnej Cirkvi? Načo by niekam chodili, keď tu im je medzi nami tak dobre. Len keby nemuseli toľko pracovať. Skrátka musíme sa aj my snažiť a oni nám možno raz odpustia, že sme ich nútili stále slúžiť tie omše.

BM