Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

12. 2. 2012

Noviny

Jaime Balmes

1. Klam

Sú ľudia, ktorí skutočne veria, že v krajinách kde kvitne sloboda tlače, kde sa verejné záležitosti ustavične pretriasajú v bežných rozhovoroch, kde každý môže slobodne vyjadrovať svoju mienku, je ľahké sa dozvedieť pravdu, aspoň o osobách a veciach:

"Tam, pretože všetky záujmy, všetky systémy sa stretávajú súčasne, rozpory sa samé vyvažujú a opravujú. Zo stretu rôzných názorov tryská svetlo. Jeden názor nám hovorí len časť pravdy; ale až všetky mienky, majúce možnosť pozdvihnúť svoj hlas, nám hovoria úplnu pravdu."

Obyčajná ilúzia! Číry klam! Noviny nehovoria, nemôžu povedať celú pravdu, ani o osobách, ani o veciach aj v krajinách najslobodnejších.

2. Noviny nehovoria celú pravdu o osobách

Vyvyšovať alebo znižovať bez miery, plýtvať chválou alebo hanou, robiť z politickej osobnosti podľa záujmu alebo okolností - vzácneho génia, hrdinu, spasiteľa - alebo obratom človeka obmedzeného, neschopného, metlu kraja!, také sú vady tlače a ducha straníckosti.

Ak verejná dráha človeka, na ktorého sa útočí, alebo ktorý sa oslavuje týmto spôsobom, nebola lemovaná skvelými činmi, že by i deti mohli hľadieť na ne s údivom, ktoré by každý mohol ľahko charakterizovať, potom čomu veriť? Kde hľadať pravdu? Ako sa podarí obzvlášť cudzincovi, ktorý je nútený voliť medzi týmito krajnosťami, utvoriť si svoj názor?

Zvláštna vec! Nezriedka počujeme, ako v istých kruhoch bývajú prednášané naraz o tej istej osobnosti dve rôzne mienky: mienka pravdivá a mienka obecná. Tak tomu býva, sú na to príklady. Aj o celej krajine, o ktorej sa práve rozpútala rozjatrená, vášnivá polemika, takže sebeláska je roznietená a rozum zakalený. Čujme protivníkov tohto majstra: "Nikto mu neupira (tak o ňom píšu) jeho talent. Je schopný, zručný, má výborné úmysly, ctíme ho, obdivujeme ho ako človeka, ale nepatrí k našej strane: treba aby padol!"

A čujte zase obhájcu tohto štátnika, ktorý samojediný, ak tomu chceme veriť, môže zachrániť vec verejnú! Videli ho zblízka, poznajú ho dôkladne:

"Nie že by sme nevedeli, že je to lump; pripisuje sa mu pekný počet hanebných kúskov, ale je to človek, akého potrebujeme. Čo záleží na ostatnom? Naši odporcovia ho obviňujú; nesmieme ho nechať býkovi na rohy, budeme ho hájiť. Chcete o ňom niečo vedieť? Budem vám rozprávať pekné veci."A čoskoro sa dozviete o jeho silnej aj slebej stránke, ohavné činy, hanebnosti, mrzkosti heroove, dozviete sa všetko, na nič nebude zabudnuté. Nezostane vám už žiadna ilúzia a budete môcť odteraz vyniesť pravý úsudok.

Z týchto rozporných či kontradiktorických úsudkov cudzinci nemôžu rozoznávať, ba často by ich ani nedokázali pochopiť. Čiže tlač je pre nich biednym prostriedkom k poznaniu pravdy. Rovnako je tomu tak aj pre domácich, ktorí si tvoria svoje úsudky o ľuďoch a veciach len podľa každodenných novín.

Novinári skoro vždy oddeľujú človeka verejného od človeka súkromného; a je dobre, že tak činia. Bez tohto rozlíšenia, by sa každodenná polemika, už beztak do krajností ostrá a násilná, čoskoro stala nečistou arénou, v ktorej najhanebnejšie vášne by vystavovali na obdiv svoje rany, jazvy a škrabance, alebo by spolu zvádzali ustavičné bitky. Napriek tomu však nie je menšou pravdou, že súkromný život človeka je mocným vodítkom, aby bolo možné určiť, akým smerom sa bude uberať v živote verejnom. Kto si v obyčajných skutkoch denného života nevážil majetok blížneho, ten si nedokáže uchovať svoje ruky čisté, ak mu budú zverené verejné peniaze. A myslíte, že človek nepoctivý, bez mravných zásad, bez náboženstva, bude vždy dôsledný so svojími chvíľkovými princípmi, ktoré vyznáva, a že moc, ktorá ho používa, veriac jeho slovám a prísahám, bude môcť zavrieť oči a pospať si? Myslíte, že neustály epikurejec, ktorý vo svojom kraji urážal bez hanby verejnú mravnosť, zlý manžel, zlý otec, že taký odloží svoje vášne, keď sa priodeje úradnými odznakmi, že potom už nevinnosť nebude nespravodlivo prenasledovaná, že potom už majetok ľudí nebude ohrozený a že drzosť a nespravodlivosť zlých nebude ťažiť z jeho skazenosti a z jeho nehanebnosti? A predsa o tom všetkom noviny pomlčia, obzvlášť ak si ich taký povýšenec vydržuje len za tým účelom, aby bol vo svojich nešlachetnostiach krytý.

3. Noviny vám nepovedia celú pravdu o veciach.

Ani o politických udalostiach novinári nepovedia a nemôžu povedať celú pravdu; myslím totiž keď ju poznajú a to býva zriedkakedy. Veľké výjavy a veľké partie sa odohrávajú medzi malým počtom hráčov a záujemcov; ľud zasahuje nepatrným podielom. A konečne nikto ani netuší, ako sa podoba toho či onoho názoru, prejaveného v súkromných rozhovoroch pri hostinách, líši od prejavu, ktorý sa dáva spracovať žurnalistom k verejnému pretrasu v tlači. Tisíc rôznych ohľadov káže publicistovi, aby sa zariadil tak alebo tak, len nie podľa pravdy. Mnohí z tých, ktorí hovoria na verejnosti, rozprávajú pravý opak toho, čo si vo vnútri myslia a aj tí najsvedomitejší bývajú často nútení, keď nie priamo hovoriť, čo si nemyslia, aspoň zamlčať väčšinu toho a obyčajne to najlepšie z toho, čo si myslia. Ak chceme vidieť trochu ďalej a lepšie ako obyčajný dav, potom záleží na tom, aby sme neustále mali na zreteli tieto ohľady na mnohé strany. V politickom svete je v stálom obehu falošná minca, ktorú kde-kto pozná, ktorá však mlčky prechádza z ruky do ruky. Zasvätenci sa neklamú o jej pravej hodnote, ale nechávajú ju pokojne v obehu.



Prevzaté z knihy: Jakub Balmes - Kriterio aneb umění dospěti pravdy, vydal Gustav Francl, Praha 1947; preklad do češtiny - Josef Florian

Jaime Luciano Balmes y Urpía (1810-1848) - španielsky katolícky filozof a kňaz tomistickej orientácie, zakladateľ a redaktor konzervatívneho časopisu El Pensamiento de la Nación. Najslávnejšie dielo: Protestantizmus a katolicismus, porovnané v ich účinkoch na európsku civilizáciu.