Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 12. 2011

Socializmus

Franz Spirago

Za naších čias veľká časť takzvaných socialistov a či sociálnych demokratov domáha sa toho, aby svojim blížnym nespravodlivo odňala súkromný majetok.

Sociálna demokracia, to je ľudovláda (demokracia), ktorá znovu chce usporiadať spoločnosť (sociálna) ľudskú. - Socializmus vznikol v najnovšom čase. Okolo roku 1840 krajčír menom Weitling a po ňom (1850) Žid Marx rozširoval v Nemecku socialistické zásady. To isté s veľkým úspechom robil roku 1862 vratislavský Žid Ferdinand Lasalle. Roku 1860 bol v Nemecku utvorený výnimočný zákon k násilnému potlačeniu socializmu; podľa tohto zákona mnoho socialistických spolkov, zhromaždení a spisov bolo zakázaných a nebezpeční socialisti z mnohých miest boli vypovedaní. Od tých čias začali socialisti potajomky rozširovať svoje idey; robili to osobne v rodine, v kruhu priateľskom a v dielni; často zhromažďovali sa v horách a rozširovali menovite mnohé tlačené spisy socialistické. Roku 1880 zišli sa vodcovia socialistov rozličných krajín vo Švajčiarsku (na zámku Vydene v kantone curišskom) a uzavreli tu spoločné pokračovanie, aby "prevrat, otriasajúci svetom" urýchlili. Od tejto schôdzky, ktorú ešte mnohé iné nasledovali, rastie socializmus ustavične vo všetkých krajinách a dostáva povahu revolučnú. ... Strediskom a útočiskom sociálnej demokracie bolo vždy Švajčiarsko, najmä Curich (tu boli najdôležitejšie socialistické zhromaždenia, tu tlačilo sa najviac brožúr socialistických, tu vychádza hlavný socialistický časopis "Socialdemokrat"). Najviac sa rozšíril socializmus v Nemecku, Belgicku, Francúzsku, Taliansku a Rusku.

Socialisti žiadajú hlavne: aby štát zhabal celý osobný majetok a majetok i prácu rovnako rozdelil medzi všetkých príslušníkov štátu; okrem toho chcú odstrániť zo sveta náboženstvo, vrchnosť a každý usporiadaný rodinný život.

Zásada socialistická znie: "Vlastníctvo je krádež". (Proudhon) Preto v novom štáte nikto nesmie vládnuť súkromným vlastníctvom, ale každý sa udržuje zo spoločného vlastníctva všetkých. Každý musí pracovať a za každú hodinu práce dostane výkaz, ktorým si môže kúpiť, čo potrebuje. - V novom štáte niet náboženských ustanovizní (ani Boha, ani pána). Socialisti osvedčujú sa i celkom otvorene za "neznabohov" a "republikánov". Mnohí z nich ukrývajú svoje neznabožstvo slovami: "Náboženstvo je vec súkromná." - Muž a žena žijú v novom štáte spolu len pokiaľ chcú a majú obapolnú náklonnosť, a potom môžu, ba majú zase žiť s druhými (Bebel) Deti napatria rodičom, ale štátu; ostávajú u matky len, zakiaľ sa naučia chodiť; potom vezmú sa jej a odovzdajú do ústavov, kde ich vychovávajú. Tu učia sa už veciam, o ktorých i dospelý muž hanbí sa hovoriť. (Naplnilo sa v súčasnosti dokonale, pozn.red.) Domáca kuchyňa nejestvuje, ale len ľudová kuchyňa. - Žalárov niet, lebo (keďže všetko zlo pochádza zo súkromného vlastníctva) všetci ľudia budú podobní anjelom a nedopustia sa už ani najmenšieho zločinu. K zásadám socialistickým dali sa teda získať menovite ľudia bez náboženstva (čo len v uspokojení svojho nenásytného pôžitkárstva hľadajú blahoslavenstvo) z chudobného ľudu alebo proletárov, ktorí keď príde k deľbe, nemajú čo stratiť; väčšina z nich patrí do triedy továrenských robotníkov, ktorých však zvláštne okolnosti vohnali do rúk socializmu.

Vznik a rozšírenie socializmu má svoju príčinu: v rastúcej biede pracujúceho ľudu, vo veľkej skúposti i nenásytnom pôžitkárstve boháčov a konečne v miznutí nábožnosti u ľudu.

Ako v ľudskom tele najviac zmätkov pochádza zo žalúdka, tak v živote ľudu všetka nespokojnosť pochádza zväčša od hmotnej biedy. Všeobecnú biedu u ľudu zapríčinilo zavedenie strojov. Stroje môžu za niekoľko dní vyrobiť omnoho viac, než stá ľudí za jeden mesiac a môžu i lacnejšie dodávať všetky tovary, než remeselníci. Títo museli teda znenáhla zanechať svoje remeslo a schudobneli. Činnosťou strojov nahromadili sa všetky peniaze v rukách fabrikantov a mizli vždy viac z rúk ostatného ľudu. Týmto spôsobom množil sa zo dňa na deň počet chudobných a nespokojných ľudí. "Čím viac proletárov, tým viac rastie moc socializmu." (Bebel) Teraz v spoločnosti ľudskej nastali asi také zlé pomery, ako v ľudskom tele, keď sa krv tisne do jednotlivých častí a ostatné sú bez krvi. fabrikanti bažiaci za veľkým bohatstvom často zaobchádzali s úbohými robotníkmi svojimi nie dľa zákonov kresťanského evanjelia: dávali im chatrnú mzdu (keď mali naporúdzi ohromný počet robotných síl), pridŕžali ich k nadmerne dlhej práci, ba i k práci nedeľnej a sviatočnej, (lebo veď stroj môže ustavične pracovať) starali sa málo o zdravie robotníkov, áno priam ničili ich náboženský cit a mravnosť. Tieto a iné zlé pomery nutne urobili z robotníkov ľudí nespokojných a bez náboženstva. Ľudia zamestnaní pri stroji ľahko sa stanú duchovne lenivými a nesamostatnými, lebo konajú len prácu mechanickú; preto sa ľahko dajú omámiť a zviesť na mýlnu cestu. Ľudia, čo sa musia tak náramne namáhať a pre veľkú unavenosť nemôžu k Bohu pozdvihnúť svojho ducha, musia prísť o náboženstvo. ... Pretože robotníci na jednej strane videli skúposť , na druhej márnotratníctvo a nenásytné pôžitkárstvo u boháčov, žiadali si podobnú "blaženosť" a ich hnev sa obrátil proti majetku boháčov. Vidíme teda, že Boh tým istým spôsobom potrestal boháčov, akým sa títo prehrešili. Socialisti nie sú teda nič iné, ako bič Boží na boháčov. - Za našich čias podkopáva sa viera kresťanská, než predtým, zlými novinami, protináboženskými spolkami (menovite spolkom slobodomurárov), ba v niektorých krajinách aj štátnymi zákonmi, ktoré sú namierené proti náboženstvu. ...

Všetci, ktorí žiadajú nespravodlivo odňať svojim blížnym súkromný majetok, žijú v stave smrteľného hriechu a majú očakávať večné zatratenie.

Už samotné požiadanie či domáhanie sa toho, aby niekto o svoj majetok prišiel, je hriech. S každým hriechom, následovne i s týmto, súvisia mnohé iné hriechy. Aj sv. Pavol hovorí: "Zlá žiadostivosť po časných statkoch je koreňom všetkého zla." (1. Tim. 6,10) Že je tomu naozaj tak, poznať z rečí, vedených na schôdzach niektorých socialistov; tieto len tak kypia bohorúhaním, diabolskými výbuchmi proti kňazom a námestníkom Božím na zemi, proti duchovným i svetským vrchnostiam a sú často sprevádzané surovými násilnosťami. ... Nech nik nehovorí, že i prví kresťania mali spoločný majetok. Medzi týmto dobrovoľným spoločným majetkom a tým, ktorý socialisti chcú vynútiť, je veľký rozdiel. Zásada kresťanského náboženstva, vyzývajúca k dávaniu almužny, znie: "Brat môj, čo je moje, to je aj tvoje"; no zásada socialistov: "Brat môj, čo je tvoje, to je aj moje." - Socialisti radi poukazujú i na katolícke rehole, ktoré predsa tiež žijú zo spoločného majetku; hovoria, že čo je možné tu, bude možné i v štáte budúcnosti. Ale toto poukazovanie je neprípadné; lebo treba uvážiť, že zdržanlivosť a dobrovoľná poslušnosť, slovom náboženstvo, je základom rehoľníckeho života, kdežto v štáte budúcnosti má sa pestovať telesný pôžitok s odstránením náboženstva.

Prevzaté z knihy: Franz Spirago-Ľudový katechizmus, Spolok sv. Vojtecha, Trnava 1907

Preklad: Štefan Mišík, kňaz biskupstva spišského