Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

19. 11. 2011

Tí, čo nenávidia Krista, nemilujú svoju vlasť ...

Louis-Edouard Pie, biskup z Poitiers

Nebo a zem sa pominú, ale je jedno slovo, ktoré sa nikdy nepominie: je to slovo Ducha Svätého, ktorý povedal, že Boh bude panovať v pravom zmysle toho slova, a že bude panovať aj napriek pyšnému hulákaniu národov: Quoniam regnavit Deus irascantur populi. Bude kraľovať! A ak nekraľuje skrz dobrodenie, neodlúčiteľné od jeho prítomnosti, bude kraľovať skrz pohromy, neodlúčiteľné od jeho neprítomnosti.

Ó, vlasť moja, viac ako stopäťdesiat rokov uplynulo od vtedy, čo Meno Božie bolo po prvý krát vypudené zo štátnej ústavy. Hľa, pýtam sa ťa dnes, by si mi ukázala ovocie týchto pokusov!

Načúvam - a počujem temné reptanie, ktoré sa dvíha zo všetkých strán. Ó, milovaná vlasť! Ani trochu ťa nesúdim opovážlivo, pretože ťa súdim podľa tvojich vlastných slov: Ex ore tuo te judico. Niet už mravnosti, niet už spravodlivosti; všetko mizne, všetko uvädá, všetko treba obnoviť. Spoločnosť potrebuje všeobecné reformy. Taká je mienka, vychádzajúca zo všetkých, ktorým nie je osud vlasti ľahostajný. Tu sú teda výsledky, tu je ten dosiahnutý pokrok od čias keď sme vyhnali Boha.

Hovoríme: Niet už verejnej mravnosti, niet už spravodlivosti, niet už radosti ... Tieto výsledky vás udivujú. Ľahko sme ich mohli predvídať. Či nenapísal už pohanský mudrc, že ľahšie by sa postavilo mesto vo vzduchu než spoločnosť bez Boha? Čo neriekol rímsky rečník, že s úctou k božstvu zároveň mizne poctivosť, verejná bezpečnosť a najznamenitejšia z cností - spravodlivosť? Či neoznámil dôraznejšou rečou Duch Svätý, že všade, kde panujú bezbožníci, ľudia nemôžu očakávať nič než skazu? Regnantibus impiis ruinae hominum. A ešte čujme: Nedozierna prázdnota a nuda sa rozmohla v spoločnosti. Ľahko je mi to uveriť, veď miesto, ktoré patrí Bohu, je prázdne.

Zisťujete, že všeobecná reforma je nevyhnutná. Áno, skutočne, súhlasím s vami; je treba reformovať túto spoločnosť, ktorá neverí v Boha, alebo si tak aspoň počína, ako by neverila. A prvým článkom reformného programu, by mal byť prvý článok Vyznania viery: Verím v Boha. Credo in Deum. Naučte opäť, znovu naučte toto pokolenie vravieť Verím v Boha, naučte ho žiť podľa tejto viery. Začnime už konečne vyučovať kresťanské náboženstvo, namiesto planého rečnenia o kresťanstve. Nestačí vymyslieť nový trisagon a donekonečna omielať trikrát nič. Poukazujete stále na zlo, ale neužívate liek. Hovoríte o kresťanstve, ale o kresťanské skutky nedbáte. Viera bez skutkov je mřtva. O živú vieru prosme. A tvárnosť spoločnosti bude obnovená.

Kým neožije katolícka ústava, Boh nenechá trvalím žiadne zriedenie; ani to, ktoré by budilo zdanie ľudského práva alebo práva Božieho. Ježiš Kristus je stále medzi nami prvým majestátom. A tak nie je viac priateľom svojej vlasti ten, čo nie je kresťanom; je nepriateľom. Podľa slov svätého Ambrózia: Sed ipsi se amore patriae qui Christo invidet, abdicarunt. Tí, čo nenávidia Krista, nemilujú svoju vlasť.

Z franc. preložil E.F.