Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

28. 11. 2011

Hrdinovia Alcazaru
(úryvky z románu)

Karol Murgaš

- Haló ... haló ... tu rádio Ceuta. Voláme všetkých statočných Španielov, vojakov a občanov bez rozdielu stavu a politického presvedčenia.- Haló ... haló ... tu rádio Ceuta. Z rozkazu generála Franca oznamujem, že od dneška vejú na všetkých kasárňach a verejných budovách v Ceute, Melille, Tetuane, Larache a v celom španielskom Maroku zástavy národného odboja. Generál Franco volá do boja všetkých statočných Španielov proti rozvratníkom anarchistom, boľševikom a všetkým záškodníkom vlasti, národa a viery našich otcov.

- Haló ... haló ... tu rádio Ceuta. Z rozkazu generála Franca vyzývame všetky posádky v materskej krajine, aby vyvesili zástavu národného povstania, prevzali do vlastných rúk riadenie osudov našich miest a dedín, aby sa postavili na stráž brániť životy a majetky španielského ľudu, proti ktorému sa valí skaza boľševíckej anarchie. Dôstojníci a vojaci! Pamätajte na vašu prísahu, zloženú na národnú zástavu španielskej vlasti. Národná rada mobilizuje týmto včetky posádky Španielska proti červenej skaze, teroru a banditizmu. Haló ... haló ... tu rádio Ceuta. Vojaci a občania! Splňte rozkazy španielskej národnej rady. -

***

Plukovník Moscrados zas pokojný , tvrdý, aký vždy býval, vyhlásil:- Vojaci, občania! Ja ako veliteľ mesta Toleda, verný svojej prísahe, danej národu a vlasti, podrobujem sa týmto rozkazom národnej rady. Jedine túto radu uznávam za predstaviteľa štátnej moci v španielskej ríši a v jej mene vyhlasujem výnimočný stav a vojnovú pohotovosť v obvode Alcazára. Žiadam predtaviteľov civilných úradov, aby toto rozhodnutie rešpektovali a vyjadrili sa, ako sa mienia zachovať v danej zmenenej situácii.-
Na túto priamu výzvu alcalde presidente, civilná hlava mesta Toleda, pristúpil k plukovníkovi a nemo mu podal ruku.Plukovník Moscrados stisol ponúknutú pravicu, ktorú mu podával mešťanosta Toleda, ako predstaviteľovi armády na znak toho, že občania a vojsko sa stávajú jedným v boji proti rozvratu, pre záchranu národného Španielska.

***

Na čele s majorom Bilbom vtiahla do nádvoria Alcazaru vyberaná čata guardia civile celej toledskej provincie. Major Bilba, za ktorým kráčali traja vysokí gardisti, z ktorých jeden niesol národnú zástavu, postavil svojich gardistov za šíky radového vojska a hlásil plukovníkovi: - Pán plukovník, ako veliteľ civilnej gardy toledskej provincie hlásim stav 500 mužov, ktorí spolu so mnou sa podrobujú rozkazom národnej rady a Vašim. Príjmite od nás všetkých prísahu vernosti.-Plukovník Moscrados objal majora Bilbu, vzal z rúk gardistu žlto-červeno-žltú národnú zástavu, schytil ju do ľavej ruky a šabľu, ktorú držal v pravej, preložil krížom cez zástavu.
- Pozor! -
Ako vznešená modlitba znela prísaha odriekaná plukovníkom: - Soldados! Jurais á Dios y banderas? ... Vojaci, prisaháte na Boha a národnú zástavu? - Tisíce hlasov odpovedalo: - Sí jurámos ... Áno, prisaháme ... - Zkaždej čaty vystúpil dôstojník a vojak. Bozkali lemovku zástavy a položili pravú ruku na šabľu v mene všetkých svojich druhov. Tisíce mužov takto prisahalo na dvore Alcazáru vernosť Bohu, národu, vlasti a sebe na život a na smrť. Sťaby na Boží rozkaz velebným hlasom začali hlásať zvony majestátnej katedrály, že sa začína znovu deň. Deň nových starostí a či nádejí? Plukovník Moscrados, vedený akousi predtuchou, dal zaveliť k pochodu.
- Pozor! K modlitbe do katedrály! -
Za pochodových signálov trubačov tiahla celá posádka na čele s národnou zástavou širokou Valle des Comercio pred mystikou stáročí opradenú katedrálu, pýchu katolíckeho Španielska.

***

Plukovník rezignovane zvesil hlavu. Páter Campanas mu odovzdal list od Ristoria. Znel: "José Moscardos! V mene ľudovej vlády Španielska vyzývam vás, aby ste okamžite odovzdali do rúk vláde verného vojska Alcazár. Dávam vám 12 hodín času na opustenie všetkých vami obsadených budov. Po tomto termíne dám Alcazár bombardovať. Poslúchnutie tohto rozkazu zaistí vám všetkým beztrestnosť. V opačnom prípade sa bude s vami zaobchádzať ako s vlastizradcami. Coronel-Tenente Gonzales Ristorio."
Plukovník prečítal list a pohŕdavo sa usmial: -Tak teda Gonzales Ristorio nás chce súdiť ako vlastizradcov. Bože ako ďaleko si zašlo, Španielsko, že takýto ľudia v tvojom mene posielajú statočných vlastencov na popravisko. Otče - obrátil sa k pátrovi - nejde len o mňa. Tu je so mnou okrem mojich vojakov aj 800 žien a detí. Ja už ženu nemám a môj syn tu nie je. Dúfam, že je niekde medzi našimi so zbraňou v ruke. Práve preto ešte teraz, kým sa neotvorí peklo bombardovania okolo nás, vo vašej prítomnosti vyzvem naposledy všetkých dôstojníkov, kadetov, vojakov a gardistov a hlavne ženy, aby sami rozhodli o svojom osude. Prečítam im list od Ristoria.
- Páter Campanas položil ruku na plece plukovníka a tak sa mu pozrel do oceľových očí: -A čo urobíte, ak sa rozhodnú opustiť Alcazar, vidiac, že zo všetkých strán číha na nich hrozná smrť ? - Moscardos sa vypäl. Potom ukázal rukou na južnú vežu: - Vidíte, otče, tam tú zástavu? To je symbol národného a kresťanského Španielska. Tam pod tú zástavu vynesiem guľomet a budem ju brániť sám dotiaľ, kým bude vo mne život. Otče, ak sa stretnete ešte raz s mojím synom Rodrigom, povedzte mu, že jeho otec do posledného dychu neopustil národnú zástavu. -

***

- Viva España! Viva Cristo Rey! - Z tisícosemsto hrdiel sa k nebu nieslo volanie na slávu Krista Kráľa a kresťanského Španielska. To bola odpoveď obyvateľov Alcazaru na hrozby červeného plukovníka Ristoria. Plukovník Moscardos pozrel na pátra Campanasa. Ich pohľady sa stretli. Nebolo treba viac slov. Tu si porozumeli duše i srdcia. Páter Campanas zložil ruky, pozrel hore k nebu a ticho odriekal: - Sláva a vďaka Ti, Bože večný, že si nechal ešte Španielsku a viere verné ženy a dcéry. -
Páter sa potom obrátil k plukovníkovi: - Plukovník, zaveľte k modlitbe a staňte si tiež medzi ostatných. Všetkým dobrovoľne na smrť sa chystajúcim za Kristovu vieru a za národ udelím mocou, danou mi Bohom a Cirkvou, posledné zmierenie s Bohom. - Vrúcna, tichá modlitba sa vznášala k nebu zo sŕdc a duší voliacich si radšej spoločnú smrť ako červené otroctvo.

***
Ristorio sa zlostne zasmial do telefónu: -Len nie z tak vysokého koňa, pán Moscardos. Oznamujem vám, že tri kroky odo mňa, medzi dvoma milicionármi, stojí váš miláčik José Moscardos, ktorého chytili milicionári s niekoľkými falangistami pri Navalhermose. - Pred očami plukovníka sa všetko zatmilo. Akoby ho boli ovalili sekerou po hlave. Polohlasne si vzdychol:- Môj dobrý, statočný José v rukách vrahov! Čím som sa Ti, Bože, prehrešil, že ma tak ťažko trestáš! - Ale len chvíľu trvalo toto jeho bolestné zmäknutie. Napnutím všetkých duševných síl sa znovu ovládol:- Teším sa, že môj syn sa vám nedostal do rúk ako zbabelý zradca národa, ale verný syn Španielska. Čo chcete s ním urobiť, Ristorio? -

- Chcem ho vymeniť za Alcazar, - znela odpoveď. Keď Moscardos počul z telefónu hlas svojho milovaného syna, duševný bôľ mu rozbrázdil tvár bolestnými vráskami:- Syn môj drahý, si Španiel a vieš, čo to slovo znamená. Keď umrieť, tak umrieť čestne, nebojácne. Nech ti je na pomoci Madonna. Ja splním prísahu do poslednej chvíle a náš Alcazár budem brániť do posledného dychu. -Ristoria chytala zúrivosť, keď José Moscardos spokojne položil slúchadlo aparátu a pevným hlasom, bez tieňa strachu, mu oznámil: - Môj otec nevydá Alcazar do vašich rúk. So mnou si robte čo chcete, ja ostanem vždy verný Bohu a Španielsku. - Ristorio vytrhol zpoza opaska revolver, namieril ho na mladíka a zareval:- Ber do ruky telefón a oznám tvojmu bláznivému otcovi, že ak behom 5 minút nedostanem sľub, že nám odovzdá Alcazar, dám ťa na smrť zbičovať. - José Moscardos sa pohŕdavo pozrel na besniaceho Ristoria. Vzal znovu do rúk telefón. Postavil sa do pozoru, pravica sa zdvihla k čelu zmodralému od bitky, tak, ako by dával česť svojmu predstavenému. Vysokým smelým hlasom zavolal do telefónu: - Pán plukovník Moscardos! José Moscardos, kadet delostreleckej školy v Quadalajare, hlási, že zomiera za Boha a za vlasť. Nech žije Španielsko, sláva Madonne a Kristu Kráľovi! -
Plukovník Moscardos počul ešte výstrel.

***

Franco si dal predložiť situačnú správu z posledných 24 hodín o pohybe južnej armády. Queipo de Lano mu ilustroval na mape postup vojsk v Andalúzii a južnej kastílii: - Brigáda plukovníka Varellu stojí pred Badajoz. Jagua sa blíži k Meride. Čoskoro sa spoja obe brigády. -
-To by už teda boli na pol ceste k Toledu. Čo hlási Moscardos? -
Queipov hlas nápadne zvážnel: - Vysielač toledského Alcazaru sa od štvrtku prestal hlásiť. Posledná ich správa znie: Toledo-Alcazar stop od pondelka sme ostreľovaný delostrelectvom stop baterie na kopci San Servando stop dnes o desiatej dopoludnia objavil sa nad nami roj červených lietadiel stop lietali nízko poznali terén stop chystáme sa na obranu proti ich útoku stop čakáme správu o postupe plukovníka Jaguu stop vydržíme do posledného dychu stop Moscardos. - Generál Franco sa zamyslel. Prsty mu behali po mape. Robili cesty, ktoré sa zbiehali pri Tolede: - Veríš, Queipo, v zázraky? - prekvapil otázkou svojho druha.

***

Už piaty týždeň trvalo dobýjanie Alcazaru so štyri tisíc bodákmi milície a dynamitníkmi Bomberosa, bez výsledku. Na kopci San Servando stáli už štyri húfnicové batérie a z poschodí Alcazaru zostali už len holé vonkajšie múry. No, k budove nebolo možné sa priblížiť na 80 krokov. Guľomety Moscardových kadetov a primitívne konzervové pixle "granátnickej" čaty Zorillu a Péreza Hidalga, naplnené miešaninou výbušných látok, utvorili okolo Alcazaru, pri každom útoku červených, nepreniknuteľných múr smrtiaceho železa a ocele. Milícia mala už vyše 800 mŕtvych a Bomberos si musel od Gonzalesa Peñu, vodcu astúrskych anarchistických dynamitníkov, pýtať stále nové posily, aby zapchal zrednuté rady svojho prápora. ... Keď cez most San Martino prehrmelo luxusné služobné auto ministra, Ristorio sa cítil, ako keď psovi šarha sťahuje drôt okolo krku. Sotva minister vystúpil z auta, Ristorio sa mu ponáhľal hlásiť ako veliteľ obliehajúceho vojska a začal odhabkávať pozdrav, pozmáčaný do marxistických fráz o slobode, bratstve a rovnosti.
Minister ho nervózne prerušil v reči: - Plukovník, niet času na reči. Som zvedavý na to, dokedy bude trčať tamto tá handra vzbúrencov? - ukázal rukou hore k Alcazaru.

***
Mína vybuchla.Nádejným červeným boľševicko-anarchistickým diktátorom Španielska, ktorí si zvolili kopec San Servando za miesto, odkiaľ sa chceli kochať skazou obrancov Alcazaru, sa zdalo, že na mieste Alcazaru sa otvoril kráter sopky. K nebu vyšľahol oheň, potom to hrozne zahrmelo a v zápätí sa zdvihli oblaky dymu a prachu do výšky niekoľkých poschodí, zahaľujúc celé Toledo do šedobielej hmly. ... Barlacero a Durutti, vyzbrojení vojenskými ďalekohľadmi, dychtivo čakali, ktorá z dvoch konkurenčných zástav najskôr zaveje na rumoviskách. Bude to čierna anarchistická? Bude to červená boľševická?

Tlupy anarchistov sa priblížili k zákopom, vlastne k barikádam, ktoré pred výbuchom mali obsadené medzi rozvalinami guvernérskeho paláca. Bomberos už šiel sám v čele, v rukách čiernu zástavu. Na tejto kričali začiatočné biele písmená anarchistického zväzu F.A.J. Ešte raz sa obrátil k tlupám dynamitníkov a zavolal: - Súdruhovia. Pomstiaca sa päsť anarchistov rozdrvila vzbúrenecké sovy. Pred dynamiteros niet záchrany. Nad sovím hniezdom od dnes bude viať naša zástava. A nezabúdajte, že dynamitníci nepoznajú milosť. Kto by sa z tých nacionalistických vzbúrencov ešte hýbal, toho na mieste dobite. - Dynamitníci, touto "hrdinskou" rečou svojho vodcu Bomberosa, rozvášnení do besnoty, , ktorému Peña na všetko prikyvoval, sa na rumoviská guvernérskeho paláca škriabali skoro jeden druhému po chrbte. Prví z nich boli už len 30 krokov od barikád, ráno opustených, keď to zarachotilo:
Ta ... ta ... ta ... ta ... ta ...
Pre krvilačných dynamitníkov sa otvorilo na sutinách rozváľaného a rozstrieľaného guvernérskeho paláca skutočné peklo. Guľomety kadetov ich kosili ako riedku trávu kosy hrčovitých roľníkov. To isté privítanie čakalo aj na milíciu Ristoria. Barlacero, Durutti a Kagan, bledí, žltí, zbelaselí v tvári, vyjavene sa dívali, ako veje na troch miestach rumovísk žlto-červeno-žltá národná zástava Španielov, spod ktorých sa sype skaza na anarchistické a boľševické miličné prápory. Prvý späť cez most Alcantáre prebehol zbabelý Ristorio. Víťazné "Eviva España!" hromove znelo zo zákopov, pred ktorými ležali skosení milicionári, ktorí už šli kadetom na kar.

***

Na sviatok Najsvätejšieho mena Panny Márie, 12. septembra, odpoludnia obkolesili dynamitníci rumoviská Alcazaru, na ich prostriedku, na malom kopčeku, viala stále národná zástava. Kapitán Ovejuna prezeral práve pokazený guľomet za záchrannou bariérou, keď začul podozrivý sykot. Skoro zmeravel od zdesenia, keď uvidel, ako dookola zo zákopov červených začína padať veľkým oblúkom na rumoviská pravý dážď petroleja a benzínu. Vzpamätal sa. Zreval ako trafený lev a potom sám, jediný, sa vrhol s bajonetom proti milicionárovi, ktorý sa vo svojej trúfalosti s hadicou v ruke vyškriabal až na okraj zákrytu. Za kapitánom Ovejunom prvý vyskočil kadet Pérez Hidalgo. Kým druhý milicionár mohol namieriť na Ovejunu, ležal už na dne zákopu trafený guľkou z revolvera kadeta Peréza. Tento potom rukoväťou ťažkého revolvera zrazil zrazil milicionára, čo držal hadicu, túto schytil a obrátil proti radom milicionárov. príklad kadeta Hidalga a kapitána Ovejunu nadchol aj ostatných. Oceľové bajonety kadetov a gardistov urobili svoje. Čoskoro všetky hadice boli obrátené proti zákopom a barikádam milicionárov a na nich sa lial dážď benzínu a petroleja. A teraz prišiel znovu vynaliezavý poručík Zorilla. Z ktorejsi kazematy vyvliekol von za plné náručie starých filmových kotúčov. Za chvíľu horľavé celuloidové pásky lietali ako rakety ponad zákopy červených a tie sa premenili na horiace peklo.

***

Posádka Alcazaru stála teda znovu hotová nastúpiť do boja, tak ako to bolo 18. júla, skoro pred desiatimi týždňami.
-Drahí bratia - znelo z úst plukovníka Moscarda ... - Smrť a choroba vyrvali z našich radov nejedného, nám drahého, druha. No, s Božou pomocou sme vydržali a ostáva nám vykonať poslednú povinnosť. V okruhu desiatich kilometrov stoja už naši druhovia, čo sa prebíjali k nám od juhu, západu a severu, aby nás oslobodili. Uľahčíme im úlohu. Počas noci obsadíme vnútorné časti Toleda, uderiac prekvapujúcim útokom na nepriateľské pozície. Každý z vás vykonal toho nad ľudské sily, preto vám dávam možnosť slobodne sa rozhodovať. Kto sa dobrovoľne hlási k tomuto útoku, nech vystúpi. -
A tak, ako vtedy 18. júla, i teraz rad-radom urobili dva kroky dopredu a zahrmelo volanie: - Viva España! Viva generalissimo Franco! Viva colonel Moscardo!

***

Alcazar ... Alcazar ... Alcazar ...Toto divné, napolo maurské, napolo španielske slovo sa rozletelo do celého sveta. Alcazar oslobodený! - reval na Victoria Street v Londýne kamelot zvláštneho vydania Timesov a to isté robili i v ostatných hlavných mestách Európy. Alcazar v Tolede sa pre celý svet stal pojmom hrdinstva, kamarátskej sebaobetavosti a pohŕdania smrťou.
V tom istom čase tých niekoľko sto hrdinov-vojakov, žien a detí a hlavne mladíkov, v uniforme toledských kadetov, stálo pred mohutnou katedrálou v štvorci, ktorý tvorili pluky Jaguu, Varellu a Monasteru. Plukovník Moscardos podával hlásenie prvému vojakovi národného Španielska, generalissimovi Francescovi Francovi: - Pán generalissimus, plukovník Moscardos a posádka Alcazaru čaká na vaše rozkazy. Počet: 24 dôstojníkov, 120 kadetov, 308 poddôstojníkov a vojakov, 260 gardistov. -
-Ďakujem generál Moscardos. -Objal starého druha a pobozkal zľava i zprava podľa starého vojenského zvyku.

Potom sa obrátil k radom obrancov Alcazaru: - V mene národnej obrannej rady vyhlasujem najvyššie uznanie národa za hrdinské činy plukovníkovi Bilbovi a Santanderrovi, majorovi Ovejunovi, kapitánom Osmovi, Zorillovi a Peréz Hidalgovi, ďalej všetkým povýšeným spolubojovníkom. Aj ten najjednoduchší vojak a gardista si zaslúži, aby, opustiac po 72 dňoch hrdinskej obrany múry Alcazaru, odchádzal na zaslúženú dovolenku aspoň ako seržant národnej armády. -
Ešte raz zahrmel povel "k pocte zbraň" a potom sa ozvali zvony všetkých nespustošených toledských kostolov, zvolávajúc oslobodené obyvateľstvo k slávnostným bohoslužbám.

Z knihy Karola Murgaša: Hrdinovia Alcazaru, Knižnica Slováka, Bratislava 1937