Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

29. 10. 2011

O telesnej kráse Matky Božej

Jozef Duháček

Blahoslavená Panna Mária bola a stále pre katolíckych umelcov je veľmi vyhľadávaným objektom. Úcta, ktorou katolíci zahŕňajú Božiu Matku sa prejavuje v úsilí zachytiť ju v rozličných udalostiach jej života, pri zvestovaní, pod krížom, s mŕtvym Synom v náručí, pričom umelci sa usilujú zachytiť najmä jej vnútorné rozpoloženie, smútok, radosť, pokoru všetko prežiarené jej nevýslovnou svätosťou. Ako ale Panna Mária naozaj vyzerala?

K povahe zovňajšieho vzhľadu Márie Panny možno uviesť všetky dôvody, ktoré sa uvádzajú v Kristologických pojednaniach o telesnej kráse Syna Božieho.

Pretože ľudská prirodzenosť a s ňou aj telo Krista Pána boli hypostatickou úniou povýšené na vrchol dokonalosti, vylučuje táto dokonalosť z jeho tela každú vlastnosť, ktorá sa dokonalosti protiví, teda každú neúhľadnosť, nepeknosť, nepríjemnosť. Tak ako duša Krista Pána, bola od prvého okamihu svojho stvorenia a vliatia do tela, ktoré utvoril Duch Svätý v lone Panny Márie vybavená všetkými milosťami a darmi, ktoré jej pre hypostatickú úniu s Druhou Božskou osobou prislúchali, tak aj telo muselo byť vybavené ideálnou krásou, nad ktorú si väčšiu nemožno predstaviť. A pretože svoje telo Kristus prijal zo svojej Matky, treba z toho súdiť, že aj jej telo bolo, podobne ako aj jej duša, ozdobené všetkou telesnou krásou. Ak by nebolo jej telo takto krásne už od narodenia, musel ho Duch Svätý okrášliť v okamihu vtelenia, keď si z jej tela zobral Telo Boží Syn. Rozumne sa nedá tvrdiť, že by Duch Svätý vytvoril Kristovi krásne telo z nepekného tela bez zvláštneho zázraku. A keďže zázraky sa nepripúšťajú tam, kde stačí prirodzený dôvod, je preto namieste tvrdiť, že telo Panny Márie bolo krásne od narodenia.

Treba mať ďalej na zreteli, že Panna Mária bola počatá bez dedičného hriechu. A keďže všetka mrzkosť a nízkosť ľudskej telesnej schránky je následkom dedičného hriechu, ktorý nielen že pripravil dušu o jej nadprirodzený lesk milosti posväcujúcej, ale zároveň oslabil a znížil dokonalosť a silu duševných i telesných mohutností a vlastností, nemohla blahoslavená Panna, bez hriechu počatá, týmito neblahými dopadmi hriechu trpieť.

Všetky diela Bohom bezprostredne vytvorené sú dokonale primerané jeho ideám a plánom a teda sú dokonalé. Nemožno pochybovať, že Eva, ktorú Boh sám bezprostredne vytvoril, bola telesne krásna. A preto sa nedá pripustiť, že by druhá Eva, ktorá je ráde duševnom tak nevýslovne nad prvú Evu vyvýšená, by v ráde telesnom bola za ňou zaostávala. I keď Máriu Boh nestvoril bezprostredne, do jej počatia priamo zasiahol a ochránil ju od dedičného hriechu, preto teda nemohol pripustiť, aby dôsledky dedičného hriechu mali vplyv na vzhľad jej tela. A keďže tak nie len jej duša, ale aj jej telo bolo primerané predstave, ktorú mal Boh od večnosti o Matke svojho Syna, preto je oprávnené tvrdiť, že bola telesne mimoriadne krásna.

Blahoslavená Panna bola od okamihu svojho počatia nie len bez prvotného hriechu, ale bola obdarená všetkými milosťami, potrebnými aby sa pripravila na svoju úlohu, na ktorú bola od večnosti Bohom určená. A keďže nadprirodzená milosť zušľachťuje a zdokonaľuje prirodzenosť, so všetkými vlohami, súčasťami a vlastnosťami, musela v prípade Márie, ktorá oplývla milosťou viac ako všetci ľudia, ba viac ako anjeli, musela táto milosť zušľachtiť a zdokonaliť aj jej telesný vzhľad. A preto bolo úplne prirodzené, ba nevyhnutné, aby vnútorná krása jej duše prežiarila aj jej telo, dodajúc mu nadprirodzený pôvab, krásu a príjemnosť.

Hoci Cirkev o kráse Panny Márie zatiaľ dogmaticky nič nepovedala, pre kresťanský ľud je nemožné predstaviť si jej telesnú schránku inak ako mimoriadne krásnu. To že by nesmiernej kráse jej duše nezodpovedala aj dokonalá krása jej tela je myšlienka, ktorá sa každému kresťanovi prieči. Inak ako prekrásnu si Máriu predstaviť nevieme.

Stalo sa bezpochyby riadením Božskej prozreteľnosti, že nemáme skutočný obraz Panny Márie. Boží úmysel je, aby kresťanskí umelci hľadali a nachádzali stále dokonalejšie spôsoby ako znázorniť Blahoslavenú Pannu a tak velebne, vznešene a nádherne, aby stále lepšie a lepšie vystihovali Božiu ideu o Matke jeho Syna. Ale ani najlepší umelec nedokáže zachytiť jej nebeskú krásu, ani najväčší talent nedokáže spojiť v hmote protiklady ako materstvo a ustavičné panenstvo. To dokázala vymyslieť a uskutočniť len Božia všemohúcnosť. A ako mnohí teológovia učia, tu Boh poriadne začrel do hlbín svojej všemohúcnosti, keď zariadil, aby žena stvorená a narodená v čase počala a porodila Toho, ktorého počal Boh Otec pred všetkými vekmi. Väčšiu milosť by pri všetkej svojej všemohúcnosti Boh človeku dať nemohol.

A napriek nesmiernej kráse, ktorou Blahoslavená Panna oplývala, táto krása v nikom nebudila hriešne myšlienky či nezriadené žiadosti a ako hovorí sv. Tomáš z Villanovy, robila zo svojich pozorovateľov panicov a panny. Z jej panenstva klíčilo a rodilo sa zasa panenstvo.

Pred pár dňami prebleskla v českých novinách správa, že neznámy zlodej ukradol z podstavca vzácnu bronzovú sochu Zvestovanie Panny Márie od pražského sochára Pavla Purkrabka.

http://praha.idnes.cz/v-bohdanci-zlodej-ukradl-sochu-majitel-vypsal-odmenu-pul-milionu-phl-/praha-zpravy.aspx?c=A110919_133915_praha-zpravy_ab

http://www.lidovky.cz/sochu-panny-marie-nahore-bez-ukradli-za-jeji-nalezeni-je-odmena-pbs-/ln_domov.asp?c=A110919_152457_ln_domov_spa

Socha bola inštalovaná v obci Bohdaneč u Zbraslavic na Kutnohorsku. Táto správa vo mne vzbudila mimoriadny hnus a pohoršenie. Zdrojom pohoršenia nebola krádež, ale socha samotná. Je mi jasné, že hľadať medzi dnešnými umelcami Berniniho alebo Michelangela je naivné a preto nečakám, že dnešné zobrazenia Panny Márie budú vynikať dokonalosťou formy, ale zobrazovať Božiu Matku ako nahatú puberťáčku je priveľa. To je rúhanie, to je urážka, Márie, Boha ktorý ju vyvolil a naplnil milosťou, jej Syna a aj nás čo ju milujeme a ctíme. A čo na to Cirkev? Pokarhala sochára, či dokonca uvalila na neho trest a zakázala blasfemickú sochu vystaviť? Naopak, sochu posvätil kálovohradecký biskup Kajnek, čím sa jej dostalo, v očiach jednoduchého veriaceho ľudu, cirkevného schálenia. Hoci je krádež hriech, blahorečím tomu, čo takouto cestou odstránil a zničil tento nanajvýš opovrhnutiahodný pomník ľudskej spupnosti a hlúposti.

Bože, dokedy sa bude rúhať nepriateľ? Vari naveky bude protivník urážať tvoje meno? Prečo odťahuješ svoju ruku a prečo v lone držíš pravicu? Pamätaj, Pane, na to, že sa to tebe rúha nepriateľ a nerozumný ľud tvoje meno uráža. Tí, čo ťa nenávidia, ryčia uprostred tvojho miesta svätého, vztyčujú svoje zástavy na znak víťazstva. Vstaň, Bože, a ujmi sa svojej veci, maj na pamäti urážky, ktorými ťa hlupák častuje deň čo deň. Nezabúdaj na krik svojich nepriateľov, veď hurhaj vzbúrencov sa stále stupňuje.