Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

30. 10. 2011

O sviatku Krista Kráľa

Dr. Rudolf Kaschewsky

Jedinou slávnosťou (solemnitas), ktorá bola v liturgickom kalenári po 2.Vatikánskom koncile (1969) premiestnená na iný deň ako v tradičnom kalendári je sviatok Krista Kráľa. Teda ako je známe,bola presunutá z poslednej októbrovej nedele na poslednú nedeľu cirkevného roku- na nedeľu „konca sveta“ a Posledného súdu. Malo byť tak Kristovo kraľovanie presunuté takpovediac na „na neurčitý čas“ ? (Názov sviatku bol podobne nepatrne pozmenený: 1969: Domini Nostri Iesu Christi universorum Regis voči do roku 1962 jasne používanému: Domini Nostri Iesu Christi Regis. Čo sa myslí pod zvláštnou vsuvkou „universorum“ v novom názve? Znamená množné číslo stredného rodu universum, že Pán už nie je prvotne Kráľ našich sŕdc,ale istého nejasného sveta,alebo dokonca viacerých takých svetov?)

Sviatok bol zavedený až 11. decembra 1925 pápežom Piom XI. (AAS 1925, s. 593-610), ale jeho korene sú oveľa staršie. O Pánovom kráľovstve svedčí nielen množstvo písomných záznamov (zo Starého a Nového zákona),ale aj samotná liturgia. Trebárs v textoch breviára a nedele adventu (Regem venturum Dominum), obdobia Vianoc či Zjavenia Pána (Hoc Signum magni Regis est); alebo napríklad pozdrav od Deviatnika Laus tibi Domine Rex aeternae gloriae ako aj Vexilla Regis prodeunt na Kvetnú nedeľu.
Preloženie sviatku doprevádzala aj presne startegicky prepracovaná zmena textov.Príkladom je hymnus na 1.vešpery sviatku Krista Kráľa Te saeculorum Principem.
V druhom verši zostalo z Scelesta turba clamitat / Regnare Christum nolumus („Bezbožný dav stále volá: Kristus nech nad nami už nepanuje!“) teraz harmonicky znejúce Quem prona adorant agmina / hymnisque laudant caelitum („Zástupy neba sklonené tebe spievajú pieseň chvál“) – t.j. bola odlomená koncovka veršu,ktorý tak teraz stráca zmysel. A v poslednom verši (Iesu tibi sit gloria) sa z riadka Qui septra mundi temperas stalo Qui cuncta amore temperas ( – modernej potrebe o harmóniu ide teda menej o to,aby boli znaky vládnutia usporiadané Pánom,ale aby „všetko bolo už len zmierené láskou“ – nesporne je to pekné želanie,ale je to naozaj zmyslom tohto hymnu?

Obidve strofy, ktoré hovoria o verejnom uctievaní Krista Kráľa skrze činitele národov, učiteľov a sudcov sú úplne vymazané a tak má hymnus už len šesť (namiesto osem) veršov. Vyradené verše znejú v latinskom origináli:

Te natiónum Praesides

Honóre tollant público,

Colant magístri, iúdices,

Leges et artes éxprimant.

Submíssa regum fúlgeant

Tibi dicáta insígnia:

Mitíque sceptro pátriam

Domósque subde cívium.

Tu je cítiť podprahovú tendenciu už v nepeknej stratégii: totiž oslabiť dokonalé vládnutie nášho Pána a Vykupiteľa nad všetkými oblasťami života,. (nedá sa tu zbaviť podozrenia, že tvorcovia nových textov sa spoliehali na to, že iba málokto si dá snahu zostaviť porovnanie starých a nových textov).
Rovnakému úsiliu sa pripisuje aj dátumové preloženie sviatku Krista Kráľa na nedeľu Konca sveta. Pôvodný dátum nebol totiž v žiadmnom prípade ľubovoľne vybraný. Tento sviatok predchádza sviatku Všetkých svätých. Priebeh udalostí z Ježišovho života na Zemi je zakončený; tento sviatok je akoby zhrnutím. A teda predtým ako slávime Glóriu všetkých svätých, je do popredia postavená Pánova Glória– quia Ipse est corona Sanctorum.
Preto sa musia všetci čo sú spätí s tradičnou liturgiou zasadzovať o to, aby posledná októbrová nedeľa zostala sviatkom Krista Kráľa.

Tieň vrhá v tejto jasnej situácii tvrdenie tých,ktorí uznaním doterajšieho pevného termínu spájajú úder voči dobru náboženskej slobody.Títo argumentujú,že zachovanie októbrového termínu je k tomu vhodné,že vládnutiu Krista Kráľa sa tým učiní zadosť.Podľa takého chápania by politické zoskupenia museli Katolícku cirkev vyhlásiť takpovediac za štátne náboženstvo a tým všetky ostatné kulty z verejného života vypudiť. Hoci v každom prípade v súkromnom živote by ich tolerovali. Štát by teda potom musel napr. presadzovať katolícke morálne učenie, zakázať potraty, rozvody atď,teda ich postaviť mimo zákon. Musel by potom následne aj policajne nariadiť nedeľné návštevy bohoslužieb.

Takáto argumentácia neuznáva, že právo na slobodu slova a náboženského vyznania (zakotvené v ústavách väčšiny štátov) sa zakladá na prirodzenom práve, ktoré má svoj pôvod v Bohu a nepodlieha politickým rokovaniam. Práve toto prirodzené právo ale zakazuje už eo ipso, teda bez toho,aby sa muselo odkazovať na katolícke morálne učenie (a tým skôr,aby vyžadovalo obmedzenie náboženskej slobody!) aj potraty a rozvody. Platí teda,že vládcovia krajín- a síce všetkých štátov!-toto (prirodzene vznikajúce) spojenie na prirodzené právo dôrazne pripomínajú. Náboženská sloboda a právo na život aj pre nenarodených ako aj nedotknuteľnosť manželstva a rodiny vyrastajú akoby na jednom kmeni, totiž na prirodzenom práve (por. prepracovaný komentár Wolfgang Waldstein: Ins Herz geschrieben: das Naturrecht als Fundament einer menschlichen Gesellschaft. Augsburg 2010.)
(Výhrady niektorých pápežov novoveku cca. od roku 1790 po 19. storočie, voči princípu náboženskej slobody predstavujú avšak nadmernú reakciu na výstrelky Francúzskej revolúcie;ranná Cirkev-ako sme poukázali množstvom citátov-vždy podporovala slobodu vierovyzvania ako dobro; por. „Credere non potest nisi volens“, UNA VOCE KORRESPONDENZ Heft 3/2008.)

Záver: Malo by sa trvať na zdôrazňovaní poslednej októbrovej nedele ako sviatku Krista Kráľa. Lebo tento deň ponúka záruku za to, že nepodľahneme pokušeniu presúvať vedome či nevedome vládnutie Krista Pána na koniec sveta, teda na deň svätého Dindyho („nikoho“). Ale že naopak celý náš život a všetko úsilie,aj v každodennej oblasti,bez škrtov a odkladania,podriadime Jeho láskavému vládnutiu. Táto povinnosť platí bez výnimky- úplne nezávisle od toho, či štát takéto zameranie na Krista Kráľa schvaľuje,dokonca podporuje alebo či koná diametrálne voči tomu či je neutrálny. Rešpektovanie náboženskej slobody tomu v každom prípade neuškodí.

Zdroj: http://introibo.net/temp/christkoenigsfest.pdf

Preložil Peter Sklenár