Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

18. 9. 2011

Svetové dni mládeže s Juventutem

Róbert Hričo

Na tohtoročné Svetové dni mládeže v Madride prišlo mnoho mladých ľudí a spoločenstiev. Nechýbalo medzi nimi ani Juventutem, celosvetové hnutie mladých katolíkov, ktorí vyznávajú tradičnú spiritualitu cirkvi spojenú s tzv. mimoriadnou formou rímskej liturgie. Z česko-slovenskej pobočky Juventutem sme mali možnosť zúčastniť sa len dvaja a to na prvej časti stretnutia v rámci príprav v miestnych diecézach. Po dlhej a náročnej ceste sme dorazili do Amorebiety, kde bolo zabezpečené ubytovanie v karmelitánskom diecéznom centre pre duchovnú obnovu. Amorebieta sa nachádza asi 20 km od baskickej metropoly Bilbao. Je to menšie mesto obklopené krásnou krajinou. Diecézne centrum sa nachádza na okraji mesta v tichom prírodnom prostredí, čo bolo ideálne na duchovnú prípravu. Stretlo sa tu vyše dvesto mladých ľudí vo veku približne od 16 do 35 rokov rôznych národností. Najpočetnejšiu skupinu tvorili Francúzi. My Slováci sme spolu s Angličanmi, Holanďanmi, Američanmi, Nigérijčanmi a ďalšími boli zaradení do anglicky hovoriacej skupiny. O program tohto stretnutia a jeho úspešný priebeh sa okrem organizátorov starali aj kňazi a seminaristi z Bratstva sv. Petra (FSSP), Inštitútu Dobrého Pastiera či z rehoľného spoločenstva Kanonici od Matky Božej.

Na začiatku stretnutia sme sa vybrali na neďaleký vrch, z ktorého bol krásny výhľad na Amorebietu a pri modlitbe ruženca sme prosili za nás prítomných, za Cirkev, za mladých ľudí, za pokojný priebeh stretnutia. V modlitbách, či už pri sv. omši alebo pri breviári nás neustále sprevádzala latinčina, jazyk, ktorý nás všetkých spájal a ukazoval nám mladým, že aj napriek našim rozličným rečiam a komunikácii sme jednotný Boží ľud. Nasledujúce dni nás čakal náročný, ale zato bohatý program. Každý deň sa slúžila sv. omša podľa misálu blahoslaveného Jána XXIII z roku 1962, teda podľa tzv. mimoriadnej formy rímskeho rítu. Na omši spieval zbor Juventutem prevažne piesne v gregoriánskom choráli, slúžená bola aj omša v dominikánskom ríte. Čítania spolu s homíliou boli preložené do obidvoch jazykov našich skupín. Navštívili sme Bilbao, sanktuárium v Urkiole, Azpeitziu (rodisko sv. Ignáca z Loyoly), stretli sme sa s miestnym biskupom, mali sme možnosť vidieť mnohé kostoly a múzeá, kde sme sa dozvedeli viac o španielskej histórii a duchovnom živote španielskych svätcov. Po náročnej turistike v horách sme si oddýchli na pláži. Každá skupina mala pridelených kňazov, ktorí s nami cestovali, modlili sa s nami, mali pre nás pripravené katechézy o liturgii, sviatostiach, duchovnom živote, morálke. Veľmi povzbudzujúce boli svedectvá jednotlivých kňazov o svojom živote. Celý deň nám boli k dispozícii aj vo sv. spovedi, kde sme Bohu mohli odovzdať svoje hriechy a trápenia.

Na pohľad dokonalé stretnutie malo aj nejaké svoje chyby. Prvým problémom bola návšteva rodiska zakladateľa rehole jezuitov sv. Ignáca z Loyoly, kde sme mali tri mesiace vopred dohodnuté slávenie sv. omše v tradičnom ríte. Žiaľ z rozhodnutia predstavených pútnického miesta sme nemohli sláviť naplánovanú sv. omšu v bazilike, keďže v rovnakom čase prebiehala aj pútnická omša (v tzv. riadnej forme) na priestranstve pred bazilikou. A to aj napriek tomu, že v čase nášho príchodu práve prebiehala jedna omša v bazilike...Zvláštne. Napriek vyhláseniam Pápežskej komisie Ecclesia Dei o rovnocennosti oboch foriem rímskej liturgie to v praxi veľmi často neplatí. A tak sa naša pútnická omša neslúžila ani v záhradách sanktuária v Loyole, ale opäť v karmelitánskom kostole v Amorebiete. Avšak pozitívna zmena, tentokrát podľa tradičného dominikánskeho obradu.

Druhým ani nie problémom ako skôr zážitkom z novšej spirituality Cirkvi bolo slávenie sv. omše pre mladých z celej diecézy a pútnikov do Madridu. Tentokrát v sanktuáriu sv. Antona z Urkioly, kde sme sa po spoločnom putovaní stretli. Juventutem malo pripravené slávenie sv. omše opäť v Amorebiete, ale chceli sme sa nachvíľu pomodliť a stíšiť aj tu na pútnickom mieste. Pred vchodom do kostola nás po bokoch pri schodoch vítali mladé slečny, ktoré sa tu opaľovali, mladí Kórejci nacvičovali na trávniku v maskách a so šatkami pravdepodobne liturgické tance. Vo vnútri kostola prebiehal nácvik zboru alebo možno zbormajster chystal aparatúru, takže z modlenia nebolo dokopy nič. Keď po chvíli začal kňaz mávať rukami a roztancovávať dav pred sv. omšou, bola to tá správna chvíľa na opustenie posvätného miesta. Pred východom sme stretli jeden pár usmievavých dievčat, ktoré oblečením pripomínali skôr japonské ľudové tanečnice. Čo nasledovalo vo vnútri kostola si radšej nechcem predstaviť. Jeden zo živých dôkazov pre mňa, kam vedú liturgické experimenty a celková subjektivita v novej liturgii. Celý týždeň ubehol ako voda a ani sme sa nenazdali a boli sme späť na Slovensku.

Keď píšem tieto riadky, na um mi prichádza myšlienka, aké malo toto stretnutie význam v našich životoch, čo sme si z neho doniesli sem na Slovensko. Po prvé, mladí ľudia z Juventutem nás povzbudili vo viere, v jej aktívnom prežívaní, dodali nám odvahu, aby sme sa nikdy nehanbili za svoju katolícku vieru, za svätú Katolícku cirkev, lebo len ona je nositeľkou večnej Pravdy, ktorou je Ježiš Kristus. Ukázali nám prostredníctvom svojho prežívania viery, že mladý človek môže čerpať duchovnú posilu z tradičnej spirituality a mimoriadnej formy rímskeho rítu a pritom nemusí hrať divadlo v kostole alebo mimo neho. Za druhé, kňazi ktorí boli na stretnutí nám ukázali čo to znamená byť alter Christus. Celý čas chodili v klerikách, pravidelne sa modlili breviár, boli nám k dispozícii kedykoľvek a kdekoľvek sme išli, radili nám, povzbudzovali nás, prinášali nám na oltár živého Krista, ktorým sme sa posilňovali do života. Keď ich stretli ľudia na ulici a začali na nich šomrať, prijali kritiku a nijak ich to nevyviedlo z miery, nehanbili za to kým sú. A za tretie, zistil som čo to znamená sv. omša. Nie je to koncert, ani posedenie, ani relax na pláži, je to vrchol života kresťana-katolíka. Je to predobraz nebeskej liturgie, stretnutie sa s nebom na tomto svete. Požičiam si jednu vetu zo Schallerovho misála – „Kto rozumie obradom katolíckej liturgie nebude ani od celého sveta očakávať, žeby mu niekto mohol ukázať niečo vznešenejšie, pôvabnejšie, pravdivejšie a pritom spásnejšie“. To je poučenie hlavne pre tých u nás na Slovensku či aj inde vo svete, ktorí stále dokola omieľajú frázy o tom ako rozumia sv. omši vďaka ľudovému jazyku. Častokrát avšak mnohé nechápu alebo sa nudia a možno aj preto v liturgii neustále vymýšľajú nové prvky, ktoré tam nepatria. Aj im ako aj celej Cirkvi je aj preto určená tradičná latinská liturgia, liturgia našich otcov a mám, množstva svätcov, ktorých sprevádzala stáročia. Toto je odkaz nás mladých zo stretnutia Juventutem.

Viac fotografii môžete nájsť na tejto adrese: http://juventutem.shutterfly.com/pictures
Video zo stretnutia nájdete tu: http://www.youtube.com/watch?v=a859Tj8gAjU
http://www.juventutem.cz