Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

22. 9. 2011

Po akom šťastí a mravoch túžia odporcovia kresťanského náboženstva

sv. Aurelius Augustinus

(Pozn. red. : Keď to jeden číta, tak sa nemôže ubrániť pocitu, že je ten text napísaný dnes. Obsahuje všetky predstavy moderného trulka liberála a libertína o spoločenskom a štátnom živote. Je evidentné, že tzv. moderné názory, sú v skutočnosti omnoho, omnoho staršie ako sa nám snažia nahovoriť ich obhajcovia. Tak staré ako démoni, ktorých sv. Augustín vo svojom diele popisuje. Vítajte v krásnom novom svete.)

Ctitelia a milovníci bohov, ktorí sa pýšia, nasledujú ich v neprávostiach a mrzkostiach, nestarajú sa vôbec o štát, aby nebol najhorší a najničomnejší. Hovoria, nech sa len drží, nech len prekvitá v hojnom bohatstve a víťazosláve, alebo čo je šťastnejšie, nech je v mieri bezpečný. Čo nám je do ostatných vecí, nám záleží viac na tom, aby každý rozmnožoval svoje majetky, ktoré by mu dostačovali na každodenné rozhadzovanie a aby si mocnejší mohol podrobiť slabšieho. Chudoba nech slúži boháčom, aby sa u nich do sýtosti najedla a požívala ich ochranu v pohodlnom lenošení. Chudobní sú na to, aby ich boháči používali k svojim službám a na zvyšovanie svojej slávy. Národy neoslavujú tých, ktorí sa starajú o ich užitok ale tých, ktorí rozdávajú rozkoše. Nech sa neprikazuje nič nepríjemného, nezakazuje nič nečistého, králi nech sa nestarajú, či vládnu nad dobrými, ale nad koľkými poddanými. Krajiny, slúžte kráľom nie ako správcom mravov, ale ako majiteľom všetkých vecí, ktorí sa starajú o vaše potešenie a neuctievajte ich úprimnou láskou, ale úskočne a otrocky sa ich bojte. Zákony nech sa nestarajú o to, či niekto škodí viac cudziemu vinohradu alebo svojmu životu. Nikoho nech nevolajú na súd, len toho, kto poškodzuje majetok, príbytok a zdravie blížneho, alebo mu násilne škodí a ubližuje, pritom však so svojím a zo svojho a s každým povolným nech každý zaobchádza tak, ako sa mu páči. Nech je mnoho verejných žien pre tých, ktorým sa to zachce, ale hlavne pre tých, ktorí nemôžu mať súkromné. Nech sa stavajú veľké a krásne domy, nech sa v nich vystrájajú kráľovské hostiny, kde by sa každý slobodne a podľa možnosti vo dne v noci hral, pil, zvracal a tackal sa. Všade nech víria tancovačky a divadlá, nech hýria hukom rozpustilej veselosti a všetkou ukrutnou alebo hanebnou rozkošnosťou. Toho treba pokladať za nepriateľa spoločného dobra, komu sa toto šťastie nepáči, kto by sa ho opovážil meniť alebo rušiť, toho nech slobodný národ nepočúva, ale vyženie zo štátu a vykorení z počtu živých. Tých treba pokladať za pravých bohov, ktorí napomáhajú ľudu k takému šťastiu a keď ho už dosiahol, tak mu ho aj zachovávajú. Nech sa potom uctievajú ako chcú, nech požadujú hry, aké chcú a aké so svojimi a od svojich ctiteľov môžu dostať, len nech dokážu, aby sa toto šťastie nemuselo strachovať pred nepriateľom, morom a inými pohromami.

Aurelius Augustinus: Boží štát, SSV, Trnava 1948, preklad: Dr. Matej Pätoprstý, Štefan Dian a Ján Kováč.