Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

1. 9. 2011

Octavius

Markus Minucius Felix

Aké je to krásne divadlo pre Boha, keď kresťan zápasí s bolesťou, keď naň doliehajú prenasledo-
vania, tresty smrti, mučenia, keď s pohŕdavým úsmevom kráča v ústrety rinčiacim nástrojom smrti a surovému katovi, keď hrdo háji svoju slobodu proti kráľom a kniežatám a skloní sa len pred Bohom, ktorému patrí; keď sa s víťazoslávnym triumfom vysmeje sudcovi, ktorý vyniesol rozsudok smrti! Lebo kto dosiahol cieľ, po ktorom túži, je naozaj víťazom. Ktorý vojak pred očami vojvodcu nečelí smelšie nebezpečenstvu? Nik totiž nedostáva odmenu, kým sa neosvedčil v boji. Jednako vojvodca nemôže dať to, čo sám nemá. Nemôže predĺžiť život; môže nanajvýš udeliť vojenské vyznačenia. Avšak Boží vojak nebýva ani v bolesti opustený, ani smrť neznamená preň zánik. Kresťan sa môže zdať nešťastný, ale nešťastný byť nemôže. Vy sami do neba vychvaľujete tragické postavy, ako Mucia Scaevolu, ktorý podnikol pochabý útok na kráľa a bol by padol za obeť nepriateľom, keby nebol obetoval pravicu. Koľkí z našich si dali nielen ruku, ale celé telo upiecť a spáliť bez jediného výkriku bolesti, hoci mohli dosiahnuť oslobodenie!

Ale čo porovnávam mužov s Muciom, Aquiliom alebo Regulom? Veď naše deti a slebé ženičky sa posmievajú (vašim) krížom, mučiarňam, šelmám a všetkým hrôzostrašným druhom popráv a znášajú bolesť s božskou trpezlivosťou.

Jednako nenahliadnete, vy bedári, že niet človeka, ktorý by bez príčiny chcel podstúpiť smrť, alebo mohol vytrpieť toľké muky bez Božej pomoci. Iba ak vás mýli, že neznabohovia oplývajú bohatstvom, lesknú sa hodnosťami a zaujímajú vplyvné postavenia? Úbožiaci! Preto sú tak vysoko vynesení, aby tým hlbšie padli. Vykrmujú sa na obetné zvieratá, ovenčujú sa ako obete - na trest. Niektorí bývajú vyvýšení na prestol moci a slávy, aby voľne uplatňovali svoju neviazanú samopašnosť a v skazenosti srdca premrhali posledné zbytky svedomia.

Či môže byť trvalé šťastie bez poznania Boha, keď jestvuje smrť? Stratí sa ti sťa sen prv než ho dosiahneš. Si kráľom? Tak isto sa musíš báť, ako si sa predtým triasol. Môžeš byť obklopený akokoľvek početným sprievodom: vo chvíli nebezpečenstva si predsa sám. Si bohatý? Nevypláca sa dôverovať šťastiu a krátka životná cesta veľkým batohom sa neustelie, ale obťaží. Pýšiš sa odznakmi a purpurovým šatom? Bláznivá ľudská prevrátenosť a márny zhon za hodnosťami; lesknúť sa purpurom a mať špinavé srdce.

***

Židom vraj nič neosožilo, že aj oni ctili jedného Boha a to čo najúzkostlivejšie, na svojich oltároch a v chrámoch.
Nevedomosťou hrešíš, keď spomínaš len neskoršie udalosti a na prvšie zabúdaš, alebo ich nepoznáš. Aj Židia, kým nášho Boha ctili - lebo On je Bohom všetkých - kým ho ctili čisto, úprimne a pobožne, kým zachovávali jeho spasiteľné príkazy, vzrastali z hŕstky na nespočetný národ, stávali sa z chudákov boháčmi, z otrokov vládcami; malá hŕstka porazila veľké vojská, bezbranní premáhali ozbrojených, prenasledujúc utekajúceho nepriateľa na Boží rozkaz a s pomocou prírodných živlov. Čítaj len ich spisy, skúmaj, čo hovorí o Židoch Jozef Flávius, alebo ak dávaš prednosť rímskym Antonius Julianus (aby sme vynechali starších spisovateľov) a presvedšíš sa, že svoj osud si zavinili vlastnou skazenosťou a nič sa nestalo inak, než im to bolo dávno predpovedané, ak zostanú vo svojej zatvrdelosti. Tak pochopíš, že napred oni zanechali Boha a preto ich Boh opustil, teda nedostali sa - ako ty bezbožne tvrdíš - aj so svojim Bohom do poroby, ale Boh ich strestal za to, že sa spreneverili zákonu.

Úryvok z knihy Octavius, SSV, Trnava 1950.

Preložil Ján Marko.

Markus Minucius Felix - kresťanský apologéta II. storočia p.K. , autor jediného dochovaného spisu Octavius. Pochádzal zo severnej Afriky a pôsobil v Ríme ako advokát. Spis javí známky jeho vysokého vzdelania a vybraného, školeného štýlu.