Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

15. 9. 2011

Cestou do Mariánky

Branislav Michalka

Do údolia, v ktorom sa nachádza pútnické miesto zvané Mariánka, alebo inak Údolie Panny Márie, vedú viaceré cesty. Jedna z nich začína v Záhorskej Bystrici a tradične zmýšľajúcemu katolíkovi sa oplatí ju absolvovať, pretože na tejto trase uvidí jav v dnešných časoch nie príliš frekventovaný.
Autobusová trasa vedie popri kostole sv. Petra a Pavla. A tak, hľadiac z okna plechového vehikla uzrel som v diaľke popri farskom múre stĺpik s poprsím. Pri prvom pohľade ma napadlo, že sa jedná o tak časté a všadeprítomné zvečnenie Jána Pavla II, ktoré zaplavilo mestá a dediny po celej Európe, takže človek môže nadobudnúť dojem, akoby sa dejiny Cirkvi začali v roku 1978 a akoby Cirkev iných pápežov (nehovoriac už o pápežoch svätých) ani nemala. Druhý pohľad ma však rozrušil, bo skrzla vo mne pochybnosť. Tretí pohľad ma utvrdil v podozrení a štvrtý dokonale presvedčil, že sa mi nesníva. Áno, môjmu zraku sa naskytol tento pohľad:


Pred farským múrom sa na nás usmieval sv. Pius X., pápež blahej pamäti, bojovník proti modernizmu a liberalizmu v Cirkvi. Pápež v tak mnohom odlišný od toho, čo sme si zvykli pod týmto pojmom predstavovať dnes. Pápež neprispôsobujúci sa dobovým náladám, nepoklonkujúci davom, nekompromisný v otázkach viery a napriek tomu (alebo práve preto) všetkými milovaný. Jeho láskavá tvár, z ktorej vyžarujú pokoj a rozhodnosť (viditeľné aj na tejto plastike) sa výborne zhodovala s vieroučnou pravovernosťou. Nepotreboval si vylepšovať popularitu hladaním kompromisov s mocnosťami tohto sveta, nadbiehaním pohanom, muslimom, židom a heretikom, pretože bol skutočne skalou, na ktorej postavil Pán Ježiš svoj dom s vedomím, že brány pekelné ho nepremôžu.
Jeho pamiatka, pamiatka posledného pápeža, ktorý bol svätorečený, je prehlušovaná neustálim zahmlievaním a maskovaním, v ktorom sa má zakryť jeho hlavná zásluha bojovníka proti vnútornému rozkladu v Cirkvi. Sv. Pius X. je väčšinou spomínaný len v súvislosti so zavedením každodenného svätého prijímania a posunutia detského veku prvoprímajúcich. Jeho encykliky, také poučné najmä v dnešných časoch rozkladu a relativizmu, by sme márne hľadali v cirkevných knihkupectvách a vydavateľstvách.
O to viac poteší takýto príjemný pohľad. A čo ešte keď sa pozriete o kúsok nižšie, kde sa na plote nachádza toto:


Tak po tejto ceste je radosť kráčať. Nie náhodou sa ňou ide k pútnemu miestu, na ktorom sa zjavila Panna Mária. Sv. Pius X. je dobrým a spoľahlivým sprievodcom na ceste k nej a k jej Synovi. Jeho heslo znelo: INSTAURARE OMNIA IN CHRISTO -Všetko obnoviť v Kristovi. Nie v tolerancii, v ekumenizme, v pluralite, v emancipácii, v demokracii a v iných bôžikoch moderného sveta. A preto, že sa nedržali tohto hesla, tak sa ich aggiornamento skončilo fiaskom masového odpadlíctva a rozvratom.

Modlime sa k sv. Piovi X., aby Cirkev pochopila, že poklad Viery nie je laboratóriom postaveným za účelom experimentovania, ale pilierom, na ktorom stojí (alebo padá) Cirkev. Nezamlčujme boj sv. Pia X. proti modernizmu a nehanbime sa zaň len preto, aby zvetrané komplexy pohrobkov šesdesiatych rokov (vzniknuvšie strachom pred posmechom neomarxistickej študentskej luzy) neboli dotknuté na citlivom myšlienkovom dekubite. Buďme hrdí na tento boj. Je to boj v Kristovom mene. Povedzme o ňom svojim deťom, aby sme tento duchovný meč z rýdzeho kovu, nevideli raz zlámaný v prachu, pošliapaný bezbožným davom. Tradícia je odovzdávanie. Odovzdajme poklad celý a neporušený, aby sme v hodine Súdu, keď sa nás Pán opýta na zverené talenty v zúfalstve nezaborili tvár do rúk.