Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

5. 6. 2011

Globálne oteplenie

Jozef Duháček

Celosvetová vojna o manželstvo proti sodomitským zvrhlíkom naberá na intenzite a strana zdravého rozumu si nestojí moc dobre. Bitka za bitkou, bašta za baštou padajú. Argumenty zo strany úbohých, utláčaných a krvavo diskriminovaných úchylov sú notoricky známe. Ich úchylka je vlastne genetická danosť, nie je to choroba, teda je prirodzená a dobrá, nikomu to neubližuje, keď sa dvaja majú radi pohlavie nemá význam, chcú len rovnaké práva ako ostatní blablabla, blablabla ...

To všetko je znôška lží a poloprávd, ktorá sa presadila len vďaka výdatnej mediálnej masáži a ohromnému priestoru, ktorý sa tam pervertom dostáva. To, že médiá kompletne patriace židovsko-murárskej lobby cielene pracujú na rozvrate morálky je zrejmé už dávno a nie je to témou tohto článku. Požiadavky teplých aktivistov s časom nestále stupňujú. V časoch, keď ešte panovali aspoň zvyšky súdnosti, rozumu a morálky sa snažili homosexuáli vyvliecť s osobnej zodpovednosti za zvrhlosti, ktoré páchajú tým, že presadili klasifikáciu ich bezbožného konania na chorobu. To bola rafinovaná kľučka, ktorou sa zbavili morálnej zodpovednosti za svoje skutky. Kto môže byť taký krutý, aby chorému pripočítaval vinu za jeho chorobu? Na to skočili aj mnohí katolíci a do polovice 20. storočia zaradili všetky príručky psychológie a psychiatrie sodomitskú zvrátenosť medzi choroby. Potom prišli 60-te roky, drogy, sexuálna voľnosť a koniec buržoáznej a malomestskej morálky. Ale hippíci časom vyrástli, vyzliekli zvonové nohavice a obliekli kravaty a stali sa z nich psychológovia, právnici, novinári a politici, trávu fajčievali len po večeroch a voľnú lásku a život v komunite vymenili za malomeštiacku rodinu, dom na predmestí a milenku v meste. Ale nie všetko, čomu sa v mladosti naučili a čo si osvojili aj odložili. A práve títo koncom 70-tych rokov "vedecky" dokázali, že sodomia predsa nie žiadna choroba, ale vrodená genetická predispozícia. Tak sa opätovne revidovali zoznamy chorôb a z buzíkov sa stali ľudia zdraví ako repa, presne takí, ako boli pred začiatkom 20. storočia, ale ich správanie už nenieslo žiadny morálny ani iný spoločenský biľag. Pravda, nie všetci to vnímali rovnako a po svete sa ešte stále potulovali zatrpknutí konzervatívci a spiatočnícki inkvizítori nechápajúci inakosť, ktorí sa držali svojho stredovekého tmárstva príliš tvrdošijne. Na potlačenie týchto živlov boli treba iné zbrane. Najprv nastúpila mediálna mašinéria s množstvom filmov, kde sa romanticky vykresľovalo utrpenie a osobné cnosti homosexuálov. Herci, speváci a iní mediálni exhibicionisti prešli húfne do dúhového tábora - spočiatku to bolo príjmané rozpačito ale dnes to patrí k profesii. Všetci si pamätáme Toma Hanksa vo filme Philadelphia, kde hral chudáčika, ktorý pri smilnení v homokine dostal AIDS a potom sa musel súdne domáhať verejnej satisfakcie, za príkorie, ktoré musel pre svoju zvrátenosť trpieť. Hviezdne obsadenie, ocenenia sa sypali a homoagenda bola úspešne šírená svetom. Veď kto chcel stáť po boku nesympatických utláčateľov fešáka Hanksa a jeho súložníka Banderasa?

Televízne aj tlačené noviny denne chŕlili a chŕlia správy o diskriminácii a ohromných problémoch, ktoré títo chudáci majú a moralisticky žiadajú rovnoprávnosť. Bláznivá humanrightistická klika to samozrejme uchopila ako príležitosť presadiť svoj zvrhlý koncept humanity a vyvinula tlak na politické elity, ktoré sú natoľko skorumpované demokratickým spôsobom vlády, že za pár hlasov vo volebnej urne vymenia svedomie, morálku aj dušu a skrze nemenej zhovadilý právny pozitivizmus, ktorý dnešné hegeliánske štáty pestujú sa nám tolerancia k sodomitom centrálne naordinovala. Vlastne to tolerancia ani nie je, tá sa tradične chápala ako dobrovoľné a dočasné trpenie niečoho zlého v záujme vyššieho dobra. To čo sa nám naordinovalo pod menom tolerancia, je bezvýhradný súhlas so zlom. A kto tolerantný nie je, je nácek a fašista. Kto netlieska dúhovým obscénnostiam na uliciach je nácek a fašista. Kto stále tvrdí, že sodomia je hriech je nácek a fašista. A tu mnohí moderní katolíci, v obave že ich budú mať za náckov preladili rétoriku a dialekticky zosúladili rozpor medzi kresťanskou klasifikáciou sodomie ako do neba volajúceho hriechu a snahou nebyť spiatočnícky netolerantný tmár.

Hlúpy a televíziou dočista ohlúpený ľud západného sveta to prijal tak rýchlo, ako opustil morálku a zdravý rozum. Aktivisti vidiac, že cesta je prešliapaná pýtajú stále viac. Najprv manželstvo. Prvé volania žiadali iba umožnenie registrovaného partnerstva, veď keď v západnom svete bolo možné registrovať spolužitie nezosobášenej dvojice, druha a družky, oni žiadali možnosť registrácie druha a druha, družky a družky. Viac nechceli, len dediť po sebe, môcť si zobrať hypotéku, môcť získať informácie o zdravotnom stave, aby ich pustili do nemocnice ako príbuzných. Ale toto bola jedna obrovská lož. Už pár rokov potom ako sa povolili prvé registrované partnerstvá začali žiadať o manželstvo. A s tým samozrejme súvisela adopcia detí, ktoré potrebujú, keďže sami sa rozmnožiť nevedia. Štát za štátom im adopcie povoľuje, ba iniciatívni idioti v parlamentoch, ako napríklad v Anglicku, dokonca trestajú väzením tých, ktorí im deti zveriť nechcú. Ako rakovina, čo ukrajuje stále viac a viac zo zdravého orgánu, až ho nakoniec zahubí aj so sebou samou, tak sa chová aj sodomská lobby. Homoaktivisti teda pokračujú vo svojom zhubnom bujení. Český homoführer J. Hromada nedávno v Českej televízii vykladal, že homosexualita je požehnanie a v tom istom programe odzneli reči nejakých "expertov", ktorí dokazovali, že sodomia je dokonca genetická výhoda. Tiež tam odzneli prevratné zistenia, že deti vychovávané sodomitmi sú šikovnejšie, tvorivejšie, múdrejšie, šťastnejšie a skrátka po všetkých stránkach prekonávajú deti vychovávané trapnými heterosexuálmi. Teda je tu badať ohromný tlak, aby sa z niekdajších amorálnych deviantov stala privilegovaná kasta nadľudí. Zákony, politici, OSN, EU a zblbnutí občania im horlivo prikyvujú. Keby sa náhodou v niektorej krajine priečili, v Bruseli, Ženeve alebo New Yorku nájdu spôsob ako ich priviesť na správnu cestu. Lenže, adopcia, zdá sa, neposkytuje dosť materiálu, s ktorým sa dá pracovať, čo si sodomiti uvedomili už dávnejšie a preto frontálne zaútočili na školy. Už niekoľko rokov pozorujeme viac menej úspešnú snahu ovládnuť aj školské osnovy. Nedávno, prominentný newyorský pisálek homopropagandy Daniel Villarreal (časopis Queerty) odkryl karty. Vo svojom stĺpčeku vyjadril svoj nesúhlas s pokrytectvom homosexuálnej lobby. Zatiaľ čo gay aktivisti zvyčajne popierajú snahu o indoktrináciu, Villarreal povedal : "priznajme to, to všetko je lož. My chceme učiteľov aby učili nasledovné generácie detí prijmať homosexualitu..... V skutočnosti na tom závisí naša budúcnosť. Načo by sme inak presadzovali programy proti diskriminácii, hodiny sociálnych štúdií, kde sa učia deti o historických prínosoch homosexuálov, pokiaľ by sme sa úmyselne nesnažili naučiť deti akceptovať homosexualitu ako normálnu vec? .... Ja a mnohí iní chceme indoktrinovať, regrutovať, učiť a vystaviť deti homosexualite a na tom nie je nič zlé. " Odvaha s akou to tvrdí naznačuje, že víťazstvo zvrhlíkov už nie je ďaleko. Nebude to však konečné víťazstvo, to nenáleží zlu a raz príde čas, v ktorom zostúpi oheň na novú Sodomu a spáli ju do tla, tak ako spálil tú starú. Za obyvateľov tej starej, sa jeden prihováral, ktovie však či sa bude niekto prihovárať aj za obyvateľov tej novej?

http://www.lifesitenews.com/news/gay-journalist-lets-face-it-we-want-to-indoctrinate-children?utm_source=LifeSiteNews.com+Daily+Newsletter&utm_campaign=77e8df2a70-LifeSiteNews_com_US_Headlines05_18_2011&utm_medium=email