Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

21. 5. 2011


Kresťanskí blogeri na stráži demokracie, tolerancie a pokroku

Juraj Sirotný

So zdesením som si prečítal článok Blogeri ovplyvňujú aj biskupské nominácie na internetovom portáli Svet kresťanstva. Bloger Imrich Gazda píše o tom, že na konferencii blogerov vo Vatikáne sa im dostalo vrelého prijatia od predsedu Pápežskej rady pre spoločenské komunikačné prostriedky arcibiskupa Claudia Mariu Celliho. Vatikanista Rodari na margo nich povedal, že blogeri plnia nevďačnú úlohu strážnych psov života Cirkvi, majú veľký vplyv na biskupské nominácie a podľa Rodariho sa Svätá stolica mohla vyhnúť viacerým nepríjemnostiam, keby venovala väčšiu pozornosť zisteniam blogerov. Na mysli mal najmä známu kauzu „revizionistický biskup Williamson“.

To, že sa nejakí pisálkovia domáhajú vplyvu na biskupské nominácie... to nestojí za komentár. Ten, kto sa snaží byť úprimným katolíkom a synom Cirkvi si povie, že je to bláznovstvo. Prekvapilo ma však, že kvázi kresťanskí blogeri označujú kauzu Wiliamson za niečo ako vred na tele Cirkvi a že oni prekazili integralistický a ultrakonzervatívny komplot v Cirkvi.

Je to smiešne. Kam sme sa dostali, keď hodnota biskupa sa meria tým, kto mal aký názor na shoa. Podľa blogerov je asi biskup Bezák lepší biskup než Williamson, lebo síce slúži medzi deťmi sv. omšu s plyšovými hračkami na oltári, ale razantne odmieta Tisa, Slovenský štát a všetko, k čomu sa pozitívne vyjadril jeho zatuchnutý a skostnatený predchodca biskup Sokol. Asi preto, aby urobil dojem v bodka Týždni, kde mimochodom prispieva aj autor predmetného článku - pán Gazda. Týždenník dávnejšie vyjadril nádej, že v slovenskej Cirkvi sa veci pohli správnym smerom so správnym mužom a stará biskupská fašistická reakcia konečne odchádza.

Trochu som odbočil, ale chcel som povedať, že ak si blogeri myslia, že biskup Williamson je najpálčivejším problémom Cirkvi a biskupov, tak je to na pováženie. Biskup Kasper, Sodano, bruselský arcibiskup Suennens, plus celá írska biskupská konferencia, to je pre blogerov asi iba miestny kolorit, ako to z Božieho dopustenia dnes už blahoslavený Ján Pavol II. chápal počas svojho pontifikátu.
Jeden teda nevie, čo je väčší problém. Dnešní kresťania už majú vo svojom vnímaní silne zakoreneného kapitalistického ducha, kedy je pre nich veľmi dôležitý merateľný výsledok činnosti. Tak sa na to pozrime. Biskup Williamson so svojim bratstvom majú plné semináre a stúpajúcu tendenciu kňažských a reholných povolaní od založenia v roku 1970. Tí druhí menovaní, dušpastieri, ... neviem. Len čítam, že semináre zívajú práznotou a v Írsku a na ostrovoch sa kostoly predávajú a prerábajú na pohostinstvá.
Potrebné čísla si každý čitateľ môže nájsť na internete. Tak nech si mladí kresťania porovnajú čo je problém, či historická polemika alebo reálna misijná činnosť a vybojované duše pre Krista.

Druhá vec, politologické poučky hovoria, že funkciu strážnych psov demokracie plní bulvár. Pokrokoví blogeri sú snáď hrdí na označenie strážnych psov a osôb, ktoré majú reálny vplyv pre ovplyvňovanie diania v Cirkvi, ale tým menej progresívnym katolíkom to skôr pripadá ako niečo menej pokrokové a nízke. “Katolícky bulvár” je pre mňa ako dobrý oxymoron.

Božie cesty sú nevyspytateľné a je možné, že v budúcnosti bude dosadený na biskupský stolec niektorý z predstaviteľov dnešnej klerikálnej úderky v službách liberálnych médii, ako napríklad otcovia Lettrich, Červeň, ba možno aj brat António Srholec. Bude zaujímavé sledovať, ako ich prípadné úradovanie budú hodnotiť, blogovať a glosovať neskorší Sudorovia, Hríbovia, Kocúrovia a Havranovia. Obrazne povedané bola by to vhodná lekcia, aby videli, čo je to gulometná paľba, keď majú na obranu v rukách len pištoľ vzor 7,65mm.

Vlastne, čo by sme sa zbytočne čudovali a rozčuľovali. Konferencia katolíckych blogerov dobre zapadá do mozaiky medzi rockové omše, neokatechumenátne trsanie, bozkávanie koránu a návštevy v synagógach, u starších bratov vo viere.