Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

4. 4. 2011


Umenie a zodpovednosť


Giovanni Papini


1. Ešte do nedávnych čias sa rojčilo o umelcovi, ktorý by bol oslobodený zpod všetkých zákonov, sprostený všetkých pút, morálnej disciplíny a občianskych povinností; o umelcovi, ktorý pozná iba svoju voľnú inšpiráciu a rešpektuje iba svoje myšlienky a vrtochy; ktorý vo svojej samotárskej vznešenosti požíva všetky privilégia a je samovládcom neobmedziteľným, ba skoro satanským.Boli to posledné blúznenia svojvoľnosti romantizmu, ktorý kládol vášeň nad rozum, vzburu nad zákony, titanizmus nad kresťanstvo a chcel namiesto Boha postaviť svoje ja.V skutočnosti umelec, umelec pravý a povedomý, je najmenej slobodným zo všetkých ľudí. Nikto iný, okrem kňaza, nie je obťažený takou zodpovednosťou, ako on. A v tomto poddanstve, slobodne a hrdinsky prijatom, je jeho veľkosť.


2. Všetci ľudia sú zodpovední pred Bohom, ale umelec predovšetkým. Podobenstvo o talentoch sa vzťahuje najmä na neho a slovo talent nie nadarmo sa dostalo do moderných jazykov s prídavkom nového významu celkom duchovného.Stvorenie sveta je prvým Zjavením Boha ľuďom, ostatné sú: Zjavenie napísané (knihy vnuknuté) a Zjavenie vetelené a hovoriace (Boh-človek). Prvou úlohou umelca je, aby pre slebé vnímanie davu urobil zrejmým a jasným toto prvé Zjavenie, zmyslový vesmír. Umelec nemôže pridávať ku kráse krásu, ale svojím podaním a evokáciou skutočnosti v jej podstatných črtách - umenie je výber usporiadaný géniom - má na dav vplyv katartický a zázračný: dáva vidieť slepým, počuť hluchým, dojíma ľahostajných, rozohrieva a niekedy rozpaľuje vlažných.Ľudia si myslia, že poznajú svet, ktorý ich obklopuje, ale v skutočnosti zaujatí súc potrebami života pragmatického a mechanického, poznávajú iba tie jeho znaky a zlomky, ktoré slúžia k najpotrebnejším činnostiam každodenného života.Len umelec vo svojom nepredpojatom pozorovaní poznáva veci v ich mnohotvárnosti, v ich neočakávanej a zázračnej plnosti a môže spraviť účastnými tohto svojho videnia, čo aj nepriamo a len na chvíľu, ostatných ľudí, menej šťastných ako on.Umelec je teda v určitom zmysle povolaný na to, aby bol jedným z objasnovateľov prvého Zjavenia.Umelci sú preto skutočne dokonalými spolupracovníkmi Boha: spolupracovníkmi v plnení jeho vôle osvecovať ľudské duše, spolupracovníkmi prostredníctvom jeho milosrdnej otcovskej láskavosti. ...


3. Každý človek je zodpovedný v hraniciach svojich stykov a svojej moci za blaho svojich najbližších: otca alebo syna, matky alebo snúbenice, priateľa alebo učeníka. Ale nie všetci pociťujú túto zodpovednosť a máloktorí jej činia zadosť, lebo natoľko je rozšírená egománia a to egománia taká slepá, že sa zdá byť nevinnou.Iný, širší základ má však zodpovednosť umelcov. Sú v rade - de jure aspoň, keď nie vždy de facto - hlavných poskytovateľov svetla a radosti ľudskému rodu. Nie sú povolaní utešovať, posilňovať a obšťastňovať len svojich najbližších, ale často celé davy, na šťastie davy nesmierne; davy neznámych, ba často aj generácií, ktoré sa ešte nenarodili. Básnik prebúdya spiacich a rozjasňuje zarmútených; maliar obohacuje naše úbohé vnímanie sveta tým, že odkrýva nové svetlá a vzťahy krásy a zbavuje ich hmly všednosti; sochár zväčšuje našu dedovizeň ľudskosti tým, že tvorí obrazy milovaných a obdivovaných a tým, že očisťuje a povznáša pôvab a silu ľudského tela; architekt zvyšuje spokojnosť a intenzitu našeho žitia tým, že dáva domom správne formy, harmonické línie a zoskupenia a že oslavuje a povznáša ducha, stavajúc majestátne budovz pre veľkých na zemi a pre Pána Vesmíru; hudobník prebúdza driemajúce city, umŕtvené záľuby, reminiscencie na blažené časy, spásonosný smútok, zabudnuté alebo utajené nadšenia a prenáša nás do nadzemského prostredia, kde bolesť sa mení v jasot, kde posmrtná veľkosť už nedesí bojazlivé srdcia živých.Umenie teda povznáša život na vyšší stupeň; zušľachťuje priemerného; pretvára škaredého; zväčšuje veľkého; tvorí nové bytosti; odstraňuje a otupuje úzkostlivosť, sníma rúšku zo zastretého pohľadu; znamená ono objavovanie, prekvapovanie, kriesenie. Preto umenie spôsobuje, že život je hodnejší toho, aby bol žitý, že je podobnejší životu prvotných dní Adama a že je otvorenejší pre božské sľuby a milosti.Umenie takto chápané je aktom milosrdenstva, je zázračným zmnohonásobňovaním zdravého potešenia a čistých rozkoší.Umelec, pokiaľ odstraňuje útrapy ľudí a zväčšuje ich radosti, je vždy v podstate kresťanom, aj keď nikdy nepoznal zakrvavenú tvár Krista.


4. Veľká a ťažká je zodpovednosť umelcov voči národu, ku ktorému náležia. Umenie je univerzálne, ale umelec sa narodil na určitom bode zemegule, dýchal určitý vzduch, pochádza z určitej rasy, má v sebe určitú krv, poznal a tešil sa od časného veku určitým formám, videl určité veci a poznal určité zvyky, vyrástol v určitom osobitnom ovzduší kultúry a duchovnosti, živil sa, aj napriek svojmu odporu, určitými jej vzdialenými, ale teraz už trvácimi tradáciami.Zároveň s povinnosťou voči Bohu a voči ľudskému pokoleniu má povinnosť a záväzky voči svojmu národu. Je nielen umelcom, ale aj občanom a teda v určitom zmysle aj politickým človekom. Nežiada sa od neho, aby vykonával verejné funkcie, ani aby sa miešal do občianskych zápasov, ani aby ašpiroval na vodcovstvo. Celkom inakším spôsobom, takým, ktorý je v súhlase s jeho povahou a jeho nadaním, môže a musí sa zapojiť do práce svojho národa a prispievať k veľkosti svojej rodnej zeme. ...V národe ľahko ochabuje pamäť a vlažnie cit; klesá morálna temperatúra. Umelcom je ten, kto kriesi minulosť, kto roypaľuje nečinných, kto jednostaj zapaľuje ten oheň, ktorý udržuje večnú túžbu odstrániť hrobový chlad.Ale i ďalšie sú zodpovednosti umelca voči jeho ľudu. Ako štátnikom, učencom a vojakom, tak i jemu je zverená úloha privolať na svoju vlasť obdiv druhých národov, ten obdiv, ktorý prináša lásku alebo aspoň sympatiu a teda posilňuje, nepriamo ale mocne, duchovnú prestíž a v dôsledku toho aj práťažlivú silu patričnej krajiny vo svete. A umelcovi je napokon zverené poslanie, ktoré znamená ešte väčšiu zodpovednosť: poslanie zanechať budúcim vekom výraz súčasnej kultúry, kultúry jeho generácie. Pre lenivosť priemerných ľudí, teda väčšiny, slávne činy a výboje sa zabudli; politické zmeny mnohých storočí sa stávajú obyčajnými historickými pojmami, ale pomníky ostávajú, všetko prežijú sochy a básne, maľby a hudobné diela. Budúci, potomkovia i cudzinci, budú posudzovať našu dobu podľa týchto pamiatok a naše obdobie bude pokladané za veľké alebo priemerné podľa toho, čo umelci v tejto periode vytvorili.Strašné to zodpovednosti, také, že nás nútia rozmýšľať a poľutovať tých, ktorí hlúpo posudzujú umenie ako náladovú hru indivídua, ako bohémske dobrodružstvo rafinovaných egocentrických ľudí.


5. Umelec by však nevedel učiniť zadosť týmto zodpovednostiam - takým početným, veľkým a ťažkým - keby nepoznal a keby nepociťoval aj zodpovednosť, ktorú má voči svojej vlastnej duši. Jeho prvou povinnosťou - prvou iba pokiaľ mu dovolí splniť aj všetky ostatné - je to, aby svoju dušu očisťoval, povznášal a obohacoval. Len bohatí môžu rozdávať. ... Umelec, ktorý v sebe cáti hlas Boha, je veľmi náchylný myslieť si, že stojí nad ostatnými ľuďmi. Keby sa totiž nepokladal za vyvoleného tvoriť, objavovať a učiť, nemal by odvahy uskutočniť svoje dielo a vystaviť ho obdivu blážnych. Lenže toto vedomie jeho dôstojnosti, jeho vyššieho určenia, živá jeho pýchu tak, že sa môže z neho stať neľudská a zúrivá príšera.Strašné sú preto nebezpečenstvá, ktorým je vystavené už samé pestovanie umenia a tým potrebnejšia je ostražitosť, ktorá by tieto nebezpečenstvá oddialila. Umelec nemôže byť svätcom, lebo svätec premohol v sebe aj čisté umenie: umenie je prostriedkom, ale on sa povznáša k dokonalej láske voči ľuďom a Bohu priamo. Blahoslavený Angelico vraj prv, než sa pustil do maľovania, sa pomodlil a plakal, myslím však, že nie preto, aby pripravil lepšie dušu na vytvorenie pravdivého obrazu ukrižovaného Boha, ale preto, aby ho Boh sprostil všetkého pokušenia odovzdať sa rozkoši umenia. Nežiadal si inšpiráciu, ale odpustenie.Umelec nemôže byť svätcom a je , ako aj ostatní jeho bratia, vystavený hriechu. Ale musí sa aspoň usilovať, aby zneškodnil všetky tie tiene zla, ktoré sú najviac spojené s umením. Musí sa usilovať, aby sa pre lásku voči všetkým ľuďom povzniesol nad tie vášne, ktoré vzbudzujú v ňom niektoré bytosti, aby sa zachránil pred pýchou, musí svoje diela, aj tie najdokonalejšie, porovnávať s dielami Tvorcu a spomenúť si, že on je jednoduchým tlmočníkom, pokorným kopírovačom, poslušným exegétom a preto v zrovnaní s Prvou Bytosťou trochu viac než nula. ...


Preklad: Jozef Telgársky