Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

10. 4. 2011


Barbari 21. storočia

Odmietanie nemenných morálnych zásad spôsobuje úpadok človeka a vznik desivých praktík, ktoré nenájdeme ani u zvierat.


Kanibalizmus v Číne

Honkongské anglické noviny Express Extra opisujú bežnú prax v Šenzenskej provincii Čínskej ľudovej republiky. Lekári tu jedia a predávajú mäso potratených detí ako „zdravú potravu“ (správy NRL, 24. apríla 1995). Štyria novinári z časopisu Eastweek (sesterské vydanie Expressu Extra) vydávajúc sa za lekárov navštívili niekoľko nemocníc v Šenzenskej provincii a pýtali sa, či je možné kúpiť embryá. Lekár zo Zdravotného strediska pre ženy a deti podal jednému z novinárov fľašu naplnenú plodmi so slovami, „Tu máte desať plodov z dnešného rána. Môžete si ich zobrať. Zvyčajne si ich my, lekári, berieme domov a zjeme. No nevyzeráte dobre, tak si ich zoberte.“ Luo Hu, lekárka pracujúca v tom istom stredisku, si všimla, že ľudský plod je veľmi výživný a žiadaný. Najvyhľadávanejšie sú plody z potratov mladých žien. Mužské embryá sú vraj výživnejšie. Lekárka tvrdí, že za posledný polrok zjedla vyše sto plodov. „Vyšli by nazmar, keby sme ich nezjedli,“ dodáva. „Ženy, ktoré sem prídu na potrat, embryá nechcú. Veď tie plody sú už aj tak mŕtve, keď ich jeme.“ Iný lekár, Dong Men Lao, vysvetľoval novinárom, že cena plodu sa pohybuje podľa hmotnosti od 10 do 40 dolárov. Štátne nemocnice sú lacnejšie než súkromné, kde môžu za plod pýtať až 300 dolárov. Podľa Men Laa majú najlepšie liečivé účinky deväťmesačné plody a na také prijíma aj objednávky. V komunistickej Číne sa telá takýchto detí používajú ako „nové diétne výrobky“, ktoré zaručujú „silnejšie telo a hladšiu pokožku“. Len kresťanskí lekári odsudzujú tieto praktiky ako vyložený kanibalizmus.


„Úžasné lekárske úkony“

Potraty čiastočným pôrodom, ktoré sa bežne vykonávajú v „demokratických“ krajinách ako USA či Švédsko, stávajú sa obzvlášť krutou formou vraždy. Robia sa za účelom získania životne dôležitých orgánov a mozgového tkaniva, ktoré vraj lieči Parkinsonovu chorobu. Lekári presvedčia tehotnú ženu, aby si plod dala zobrať až v 32. týždni tehotenstva. Vtedy je embryo veľké asi 10 cm a dokáže prežiť mimo matkinho lona. Tu sa lekárska „veda“ riadi jediným princípom – čím väčší plod, tým väčší vedecký pokrok. Potrat je teda povolený. Aby dočiahol na hlavu dieťaťa, lekár musí rozšíriť otvor maternice a preniknúť do nej. Keď sa hlavička pohne k otvoru, odstráni sa z nej injekčnou striekačkou mozgové tkanivo. Vedci z Univerzity v Indiane, USA, sa teraz chvália, ako „úžasne“ napredujú s liečbou ochorení srdca a iných chorôb. Prečo namiesto transplantácie spojenej s rizikom, že transplantovaný orgán organizmus odmietne, nepočať radšej dieťa, nezabiť ho pred narodením a potom netransplantovať jeho bunky do chorého orgánu a tak ho uzdraviť? Takto satan pôsobí skrze svojich prostredníkov – ľudí, ktorí s druhými zaobchádzajú ako s „hromadou buniek“ a zneuctievajú ľudský život. Keď v nás ničia „Boží obraz“, spôsobujú ďalšie poníženie a uvoľňujú cestu démonom.


Kozmetika a „odpad z potratov“

Telá detí zabitých pri potrate predstavujú aj „mimoriadne cenný materiál“ na výrobu kozmetiky. 31. marca 1994 taliansky denník Corriere della Sera informoval, že Inšitút Merieux v Lyone vo Francúzsku každodenne „spracuje“ 17 ton ľudského plodového materiálu. Mraziarenské autá naplnené plodmi pravidelne vyrážajú z východnej Európy. A to len preto, aby zásobili kozmetický priemysel surovinou! V prepravných dokumentoch sa tento materiál označuje ako „odpad z potratov“. Je iróniou, že so zárodkami živočíchov sa takto zaobchádzať nesmie. Francúzsky denník Quotidien de Paris nedávno uvádzal reklamu na hydratačný výrobok obsahujúci výťažky z ľudského plodu. Ilegálny trh s ľudskými orgánmi

Televízna stanica BBC informovala, že kedykoľvek je v Číne dopyt po orgánoch na transplantáciu, dôjde k náhlemu zvýšeniu počtu popravených väzňov. Spôsob popravy závisí od potrebného orgánu. Príjemcovia sú zvyčajne vysokí funkcionári Komunistickej strany alebo bohatí cudzinci, ktorí za orgán zaplatia aj 30 000 dolárov (Správy NRL, 17. mája 1995). Bola zvolaná komisia tridsiatich piatich odborníkov OSN, aby preskúmala problém nelegálneho obchodu s detskými orgánmi. Prišli k záveru, že tento jav je bežný na celom svete. V Brazílii každoročne umiera na uliciach 15 000 detí bez domova. Podľa komisie pitvy tiel odhalili, že v 75% prípadov boli vybraté z tela orgány, najpravdepodobnejšie na účely transplantácie. V rozhovore pre časopis Il Giornale (4. septembra 1995) bývalý minister vlády Antonio Guidi potvrdil existenciu dobre organizovaného ilegálneho trhu s ľudskými orgánmi ako aj siete pašovania detí v Afrike, Indii a krajinách bývalého komunistického bloku. Dvaja izraelskí pašeráci detí boli zatknutí v Guatemale, povedal Guidi. Priznali sa, že pašovali deti z Indie do Izraela a USA. Nemocnice nasledovne kúpili ich orgány ako „náhradné časti“ na liečbu chorých detí. Podľa týchto dvoch mužov malo každé dieťa – „ten zvláštny kus tovaru, ktorý mal dušu“ – cenu 75 000 dolárov. V Indii sa mnohé chudobné rodiny rozhodli priviesť na svet dieťa s úmyslom vytvoriť darcu na transplantáciu. Na západe je dopyt najmä po detských obličkách. Niekoľko tisíc dolárov, ktoré rodina dostane za tento orgán, môže na mnohé roky zaistiť budúcnosť iného dieťaťa.


Genocída v srdci Európy

Až do obrátenia na katolicizmus doktor Bernard Nathanson viedol najväčšiu potratovú kliniku v Amerike (vlastne aj na svete). Počas návštevy Poľska 19. októbra 1996 varoval svojich poslucháčov, že legalizácia potratov v Poľsku by bola prvým krokom k hromadnému vyhladeniu mentálne zaostalých detí, starých a zomierajúcich. Skrátka, viedlo by to k vyhladeniu najbezbrannejších a najzávislejších členov spoločnosti. Legalizácia potratov – poznamenáva Nathanson – má za následok znehodnotenie a degradáciu života. „Som tu a prosím poľský národ, aby sa nepúšťal cestou, ktorúsi zvolila Amerika,“ dodal. Skupina sedemsto lekárov, členov organizácie proti eutanázii v Holandsku, tvrdí, že eutanázia sa stala problémom až v roku 1968, keď bol schválený zákon o potratoch. Legalizované zabíjanie nenarodených detí sa stalo prvým krokom dolu klzkým kopcom k všeobecnejšiemu zabíjaniu. V Holandsku je bežné, že chorí, starí a postihnutí sú zabití z „milosti“, zvyčajne bez svojho súhlasu či vedomia. Z dejín vieme, že začiatky eutanázie siahajú do roku 1934, do nacistického Nemecka, kde sa zlegalizovalo zabíjanie telesne i duševne postihnutých . Doktor Richard Fenigsen vykonáva v Holandsku lekársku prax od roku 1968. Vo svojej knihe Eutanázia: Voľba smrti (vydanej v roku 1994) podáva očité svedectvo, že „holandské nemocnice vykonávajú masovú eutanáziu dospelých i detí. A to nielen bez ich súhlasu a vedomia, ale aj bez súhlasu a vedomia ich rodín. Chorí ľudia hľadajú v nemocnici pomoc a očakávajú, že ju tam nájdu. Úplne sa v dobrej viere zveria do rúk profesionálov a tí ich nakoniec zabijú.“ Doktor Fenigsen ďalej poznamenáva, že „pokiaľ bol život nenarušiteľný a medicína zviazaná pevným, nemenným zákazom uškodiť pacientovi, s prísnym postihom previnilca, lekári sa nikoho neopovážili usmrtiť. Akonáhle spoločnosť a súdy zmiernili svoj postoj k eutanázii, lekári najhoršej sorty, len krôčik dopredu pred „svorkou“, začali pôsobiť v tejto „novej lekárskej branži“. A tak sa z lekárov stali fanatickí vrahovia alebo vrahovia „z donútenia“. Doktor Karel Gunner, člen hnutia proti eutanázii, uvádza príklady úplne beztrestného zabíjania v nemocniciach. Holandské združenie pacientov začalo varovať pacientov a ich rodiny, že v nemocniciach sa zabíjajú ľudia bez svojho súhlasu či vedomia. Radí verejnosti, aby sledovala prácu svojich lekárov, no takéto sledovanie je len nepatrné. Doktor Gunner zdôrazňuje, že v Holandsku nahlas protestujú proti eutanázii len katolíci a evanjelici. Média však naďalej obklopujú neprístupným múrom mlčanlivosti tento strašný motor zabíjania ľudí, ktorí sú úplne bezbranní a potrebujú zvláštnu starostlivosť a lásku. Keď ľudia odmietnu morálne postuláty desiatich Božích prikázaní a prijmú etický relativizmus, privodia si na základe svojho bezbožného postoja najhoršie praktické dôsledky. Dôsledkom sú zločiny a zásadné zneužitie slobody. „Keď sa takto demokracia,“ píše Ján Pavol II., „spreneveruje vlastným princípom, mení sa v podstate na totalitárny systém. Štát už nie je ,spoločným domom‘, kde môžu všetci žiť v súlade so základnými zásadami rovnosti, ale pretvára sa v tyranský štát, uzurpujúci si právo disponovať životom slabších a bezbranných, nenarodených detí a starých, a to v mene spoločenského úžitku, ktorý v skutočnosti znamená len záujem určitej skupiny“ (Evangelium Vitae, 20).


Prevzaté z časopisu Milujte sa!