Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

2. 3. 2011


Vládcovia nad vašou identitou

Branislav Michalka

Boli ste už niekedy označený za fašistu? Urazili ste sa? Dušovali ste sa, že to nie je pravda? Ťahali ste z rukáva aj z brucha tisíc objektívnych dôvodov, s ktorými ste žonglovali ako s mydlovými bublinami, čo z vás majú zmyť tú strašnú pečať, len aby ste žalobcov presvedčili o ich omyle? A všetko márne? Nič si z toho nerobte. Vaša myseľ je len ovládaná bludnou predstavou, že viete kto ste. Namiesto toho, by ste si už mali osvojiť správnu predstavu, podľa ktorej to čím ste a kto ste, vám odhalia až ONI. Kým to neurobia, tak dovtedy budete tápať v tmách sebapoznania.

Alebo neveríte, že ste katolícky antisemita? Šmátrate po náprsnom puzdre, kde máte obrázok Panny Márie, židovského pôvodu, chcete ukazovať, dokazovať, vysvetľovať do vypotenia všetkých pórov, ťaháte z Neba za nohy sv. Jozefa, Petra, Pavla, i zvyšných apoštolov, ešte aj tú obligátnu sv. Editu Steinovú ste ochotný obťažovať, by svedčila vo váš prospech a výsledok? Ste antisemita! Najvyšší čas začať s ospravedlňovaním, inak skončíte v odpadovej jame dejín spolu so Streicherom, Droumontom a Célinom. No a samozrejme ste rasista, potom ešte križiak nenávidiaci mierumilovné svetlo islamu, mučiteľ zvieratiek a detí, kynožiteľ prírody a matky Zeme, skrátka vred na tele vesmíru. Už vám nepomôže nič, ani keby ste navštívili všetky synagógy, vybozkávali všetky korány, vyleštili všetky sochy Budhu a mávali freneticky dúhovou zástavou, ako súdružka Bohdalová 1.mája mávatkom na krátkozrakého Husáka; nič vám nepomôže. Vy to neviete? ONI to už vedecky vyskúmali. To zlo je imanentné, je vo vás zasuté, skryté, čakajúce na prebudenie, alebo na odhalenie osvietenými analytikmi. Stačí chvíľka nepozornosti strážcov tolerancie a premeníte sa na krvilačnú pogromistickú beštiu. ONI vedia, že toto nebezpečenstvo drieme v každom kresťanovi, vidia ho všade a podozrievajú každého. Najzvláštnejšie na nich je, že ako jedno z obľúbených obvinení proti svojim protivníkom používajú diagnózu paranoie.

Len máločo sa bratom slobodomurárom a k nim pridruženým gastarbeitrom, tak vydarilo, ako práve táto metóda na nivočenie odporcov. A pritom je založená na tak jednoduchom psychologickom efekte. Budete označený za niečo čím nechcete byť. Odhalovač správne predpokladá, že sa budete obhajovať, čo znamená toľko ako zapierať. Moc je na jeho strane a on nemusí dokazovať nič. On musí len ukazovať prstom, kto je odhalený. O ostatné sa už postarajú média a ďalšie pomocné nástroje.
Ak by vás označili za to čím chcete byť, tak by riskovali, že sa priznáte a ešte budete na svoju opovážlivosť hrdý. To oni ale nepotrebujú. Aj tá najblúznivejšia myšlienka spojená s odhodlaným idealizmom pôsobí romantickým dojmom a odhodlanie, by mohlo vzbudiť nenáležité sympatie. Nie, protivníka je treba predviesť koktajúceho, žmurkajúceho očami, obhajujúceho sa, skrátka ako potkana, na ktorého dopadol lúč baterky. A ak vám odrazu za vaše postoje hrozia paragrafy, lebo svojimi rečami potláčate rasy, menšiny a náboženské hnutia, tak to začnete žmurkať a koktať jedna dve.

Druhá a rozvinutá fáza tejto metódy spočíva v tom, že nepriateľ pokroku a tolerancie je obvinený z toho proti čomu bojuje, ak samozrejme to proti čomu bojuje je dobrá, liberálna a tolerantná vec. Najelementárnejší je príklad so sodomitmi, či inými úchylnými jedincami. Ten kto bojuje proti homosexualite, je sám nakoniec obvinený z utajovanej homosexuality. Tým sa dosiahne úžasný efekt, pretože je evidentné, že homofób si hnusí čo i len predstavu niečoho tak odporného ako je homosexualita. A tu sa zrazu ocitá sám v podozrení na verejnosti, že by mal byť niečím, čo je v jeho očiach tak zvrhlé. Tá hrôza!
Túto fintu použil už Marcel Proust v Hľadaní strateného času. Ako aktívny sodomita, portrétujúc figurky z mondénnej spoločnosti, nezabudol vykresliť ani strojeného odporcu sodomie, šíriaceho katolícko-royalistickú prudériu v salónoch, ktorého v zápätí demaskuje slovami: väčšina týchto odporcov sodomie je sama homosexuálna. Ba čo viac: ich morálne rozhorčenie nie je nič iné len mimikry, ktoré má ukryť ich pravú tvár, totiž tvár úchyla. Geniálne! Logický záver je jednoznačný: každý kto bojuje proti sodomitom je sám sodomita! Nuž chcelo by sa vám po tomto zistení niečo proti nim povedať? V médiach sú touto metódou vykresľovaní a dehonestovaní odporcovia homosexuality, s dovetkom, že predsa obyčajným heterosexuálom sodomiti nevadia, nemajú prečo; redaktor potom zvykne dodať: moja „priateľka“ (rozumej konkubína) má brata homosexuála a perfektne spolu vychádzame, alebo podobnú imbecíliu.

Aké krásne možnosti sa relativizátorom a zahmlievačom otváraju s takouto metódou, o tom aj škoda sa dohadovať, je to evidentné. Akékoľvek morálne rozhorčenie môže byť dešifrované ako utajovaná úchylnosť. Vidíte ho jezuitu, ako sa maskuje, to sú oni, pedofili a druhých budú poučovať atď, atď. A na druhej strane sú tu krásni heroickí čistí ľudia, ktorí nič neskrývajú. Naši štvorpercentní. Aký to protiklad.
Ale beda vám, ak by ste chceli použiť túto metódu na nich a ukázať jej nezmyselnosť. Bojuješ proti rasizmu? To preto, lebo sám si utajený rasista. Naháňaš antisemitov po novinách, mestách i dedinách? Lebo ty sám si utajený antisemita! Obviňuješ druhých z fašizmu? To len maskuješ svoju dobre utajenú nacistickú podstatu! Ojojoj, hrôza pomyslieť!

A v takej chvíli odrazu vylieza spoza oponky moc vo svojej nahote. Vaše nehorázne obvinenia budú zmetené z povrchu zemského ako hmyz. Čo je dovolené Jupiterovi, nie je dovolené volovi. Keď dvaja činia to isté, nemusí to byť to isté. Odrazu všetci vidia nezmyselnosť tejto metódy, ak bola použitá proti tomu „dobrému“, proti nehynúcemu pokroku, tolerancii, liberalizmu a globálnej emancipácii všetkého so všetkým. Nie, demokracia sa musí brániť proti svojim nepriateľom, tu končí tolerancia! Nejaký provokatéri tu budú obviňovať súdruha zaslúžilého bojovníka proti fašizmu z fašizmu???!!! Ale zaslúžilý bojovník proti perverzite môže byť obvinený z perverzity.

Hľadiac spätne, dá sa povedať, že v podstate celá psychoanalýza bola krvopotne vyžmýkaná a vypotená z univerzitných zadníc len za jediným účelom, za účelom vytvoriť kopernikovský obrat v nazeraní európskeho kresťana a tým ho zničiť, ponížiť a odkresťančiť. Kým dovtedy bola daná identita človeka skrze „confessio“ t.j. vyznanie, resp. vyznanie viery, čo v podstate môžeme vykladať ako primát vonkajšej prezentácie a objektívnej formácie človeka nad jeho „spodnými duševnými prúdmi“, tak v novej dobe sa vonkajšia prezentácia, vyznanie, vykladá ako forma pokrytectva, ktorá je len zásterkou na ukrytie duševnej reality. Aké katastrofálne dôsledky takýto obrat obnáša je zjavné. Kým dovtedy človek podroboval a prispôsoboval svoj vnútorný svet svojmu vyznaniu, tak odteraz mal odhodiť vyznanie ako trápný podvod a zamerať sa na svoju pravú vnútornú tvár. Ale ktorá je tá pravá vnútorná tvár? Koľko ich má každý človek a kto ich rozlíši a vyselektuje? No predsa odborníci! ONI vedia aká je vaša pravá tvár. Už sa netreba znásilňovať a obmedzovať, prispôsobovať svoje ego nejakým Božím prikázaniam, treba sa odovzdať svojim pudom, obsesiam, úchylkám, mániam a zistiť kto vlastne ste. Alebo by ste chceli žiť celý život v lži? Alebo nebodaj potláčať svoje pudy? Aká strašná predstava. To by ste sa nakoniec mohli stať fanatikom, t.j. človekom žijúcim podľa „confessio“ a to ONI nechcú. To by ste sa im potom mohli postaviť na odpor. V tom prípade vás treba samozrejme odhaliť. Ste fanatik a fašista.

Otázkou zostáva ako sa brániť. Najzbytočnejšou formou je snaha diskutovať a dokazovať. ONI poznajú vaše názory, vaše kresťanstvo, veď práve preto vás nenávidia, tak načo im to dupľovať? Nech poviete čokoľvek aj tak budete fašista. Náš Pán Ježiš Kristus neuznal Piláta takmer za hodného odpovede. Mlčal. Sú chvíle keď už bolo povedané všetko.

Nie každý má však s určitým typom ľudského dobytka toľko trpezlivosti ako Boží Syn. Sme predsa len krehké nádoby. Pohľad na zanieteného ľavicovo-liberálneho osvietenca je zaiste často tak tristný, že v človeku pracuje žlčovod na plné obrátky. Ako teda reagovať na jeho gebuziny? Apológiu a diskusiu sme už vylúčili ako neúčinnú, zostáva paródia. Treba sa ku všetkému priznať a ešte si pridať. Nesmiete to ale robiť s rozhorčením a so strojenou iróniou, pretože vtedy by vás rýchlo prekukol a pochopil by, že sa jedná o len ďalšiu formou obhajoby. Nie vy ho musíte vytočiť a šokovať. Musíte pôsobiť chladne a blazeovane, akoby ste sa až teraz, zoči voči jeho odhaleniu rozhodli definitívne odhodiť masku a ukázať sa v celej svojej hovädnosti, ktorá je väčšia než on mohol čo i len tušiť!

Uveďme príklad: Ste obvinený z fašizmu. Odpovedáte: Mno, aby som pravdu povedal tak voči fašizmu mám veľké výhrady, ako ku každej polovičatosti. Pohŕdam polovičatosťou, nenávidím polovičatosť, tramtaratááá ... Fašizmus zabredol niekde uprostred liberalizmu a totality a nepochopil skutočné mystérium totality, jej krásu atď. atď. môžete sa začať rozplývať nad estetikou miest zrovnaných so zemou, adorovať kult násilia a bláboliť tak, že oproti vám budú Evola s Jungerom skauti s betlehemským svetielkom. Ale samozrejme nesmiete zabudnúť dodať, že inak máte fašizmus vo veľkej úcte, aby ste nevzbudili podozrenie, že sa chcete dištancovať.

Ste obvinený z náboženského fanatizmu? Že ste katolícky inkvizičný maniak a sadista? Všetko priznať a pritvrdiť. Ó, krása Bartolomejskej noci, ó prešovské jatky, krížové výpravy, masakre, pogromy, plamene, ruiny, niagary krvi, aká to slasť pre oči fanatika vášho formátu.

Ste rasista? Kdeže rasista, ultra mega total rasista ste, aby vedeli. Poukážte na chyby v Gobineauovi, vysmejte sa z Chamberlainovho liberalizmu, poukážte na smiešnu anglosaskú demokratičnosť Ku-Klux-Klanu, s pohŕdaním samozrejme, predveďte veletoče všetkých brachiocefálii a dolichocefálii atď. atď,

Odmenou vám bude liberálny kapor, ktorý sediac oproti vám, nemo otvára a zatvára ústa. Obzvlášť odporúčam praktikovať s mladými krehkými ľavicovými vílami, bojovníčkami za práva východoslovenských indiánov a záchranu dažďových pralesov. Ich roztomilé tváričky, tak nebesky vzdialené akejkoľvek realite, živené z ocinkovej apanáže a mazané všetkými mastičkami, pôvabne sčervenajú a ich soprány na vás vychŕlia spŕšku zúrivého zúfalstva, na ktorú budete ešte po rokoch slastne spomínať a odnesiete si ju, ako sladký talizman, až do hrobu s pocitom: nežil som nadarmo.