Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

17. 2. 2011


Hierarchická koncepcia spoločnosti

Johan Huizinga

Stredoveké politické myslenie je skrz-naskrz presiaknuté predstavou spoločenského zriadenia založeného na rozličných stavoch. Tento pojem stavu nie je zďaleka ustálený. Stav a rád sú takmer synonymné výrazy a označujú veľmi rozmanité sociálne skutočnosti. Obsah pojmu stav sa vôbec neobmedzuje na len na triedu. Vzťahuje sa na každú spoločenskú funkciu, na každé povolanie, na každú skupinu. Bok po boku s francúzskou sústavou troch stavov v kráľovstve, prevzatých Angličanmi len dodatočne a teoreticky podľa francúzskeho vzoru, nachádzame stopy po sústave dvanástich spoločenských stavov, ako tvrdí profesor Pollard. Funkcie či skupiny, označované v stredoveku termínmi stav a rád, sú veľmi rozdielnej povahy. Máme tu do činenia najprv s kráľovskými stavmi, ale jestvujú aj remeslá, stav manželský a panenský, stav hriechu. Na dvore pôsobia "štyri stavy tela a úst" : stolníci, čašníci, krájači a kuchári. V Cirkvi sa rozlišujú kňazské a mníšske rády. A napokon sú tu rozličné rytierske rády. Jednotu hlboko rozdielnych významov tohto slova tvorí podľa stredovekého myslenia presvedčenie, že každé toto zoskupenie predstavuje božskú ustanovizeň, prvok v živom tele stvorenia, ktorý vyžaruje z vôle Bože, tvorí skutočnú podstatu a vlastne sa teší takej vážnosti ako anjelská hierarchia.

Ak stupne spoločenskej štruktúry chápeme ako nižšie stupienky pred trónom večnosti, potom hodnota každého jedného z nich nebude závisieť od ich osožnosti, ale od ich svätosti - čiže od blízkosti k najvyššiemu miestu. Hoci si v stredoveku uvedomovali upadajúcu dôležitosť šľachty ako časti spoločenského organizmu, neovplyvnilo to vtedajšiu predstavu o jej vysokej hodnote, takisto ako prejavy násilníctva a samopaše v radoch šľachty nijako neoslabovali úctyhodnosť tohto stavu. Z hľadiska katolicizmu nehodnosť osoby nikdy nekompromituje posvätnosť inštitúcie. Morálku kléru či úpadok rytierských cností môže človek odsudzovať a pritom ani na okamih nemusí zapochybovať o úcte patriacej Cirkvi alebo šľachte ako takej. Spoločenské stavy nemôžu nebyť úctyhodné a večné, lebo všetky vzišli z vôle Božej. Stredoveká koncepcia spoločnosti je statická, nie dynamická.

***
Boh, vraví kronikár Chastellain, stvoril ľud, aby oral pôdu a prostredníctvom obchodu zadovažoval životné potreby. Kňazstvo stvoril kvôli náboženstvu, šľachtu na to, aby rozvíjala cnosti a zachovávala spravodlivosť, takže skutky a mravy týchto vznešených osôb by mali byť vzorom ostatným. Všetky vyššie povinnosti v štáte prisudzuje Chastellain šľachte, najmä obranu Cirkvi, upevňovanie viery, ochranu ľudu pred útlakom, udržiavanie všeobecného blahobytu, boj proti násiliu a tyranii, zachovávanie mieru.

z knihy Johana Hauzingu: Jeseň stredoveku, Tatran, Bratislava 1990
preklad: Viktor Krupa