Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

17. 10. 2010


Prevelebná obeta svätej omše I.

Franz Hattler SJ

K obeti sv. omše sú potrebné tri veci: niekto, ktorý obetuje; niečo, čo sa obetuje a konečne skutočné obetovanie. Keď v Starom zákone obetovali baránkov, touto živou obetou bol živý a bezchybný baránok; ten, kto ho obetoval, bol od Boha na ten cieľ ustanovený kňaz a obetovanie sa prevádzalo tak, že baránok bol zarezaním a vykrvácaním života pozbavený. Toto troje musíš mať pred očami aj počas premenenia, aby si mu celkom a dobre porozumel.

1. Kňaz

Keď chudobnému, ktorý ťa prosí o almužnu, dáš niečo peňazí, chleba alebo nejaký odev, vtedy ty niečo odoberáš zo svojho a dávaš inému, čiže prinášaš k vôli chudobnému nejakú obetu. Či to dávaš osobne, alebo mu to posielaš skrze svoje dieťa alebo sluhu, to na veci nič nemení; tú almužnu dávaš za každým ty sám. To je dobrý skutok, ktorým dokazuješ, že máš sútrpné, milosrdné srdce. Ale tá láska tvojho srdca prejaví sa o veľa krajšie, keď toho chudobného v jeho chudobnej chate navštíviš a osobne mu odovzdáš almužnu. – Či by si sa vedel takto uponížiť, neviem, ale to viem, že Pán a Boh sa natoľko uponižuje, že ti osobne udeľuje bohatú almužnu. Kedy a ako? V každodennej sv. omši.

Čo ťa kat. katechizmus učí o sv. omši? To, že sv. omša je skutočná obeta, preto sa aj volá obetou sv. omše. A obetovanie sa deje pri premenení a ten, čo za teba túto obetu prináša, je tvoj Boh a Pán, je sám Bohočlovek, Ježiš Kristus. Čo On tu obetuje, to dáva zo svojho. On k vôli tebe prináša obetu a činí to dobrovoľne, lebo nikto Ho nemôže k tomu donútiť.
A najvážnejšie pritom je, že osobne prichádza, aby ti túto obetu, túto almužnu priniesol. Nech je to, čo ti prináša, čokoľvek, to zaiste dokazuje, že má k tebe súcitné a milosrdné Srdce. Premenenie je zjavením Jeho Srdca. To, že túto obetu skrze kňazove ruky udeľuje, nič nemení na veci. Veď kňaz to nedáva zo svojho; čo obetuje, to je Kristove vlastníctvo. Teda vždy sám Kristus k vôli tebe obetu prináša.

Teraz si predstav, žeby nejaký panovník bol ochotný raz za teba sv. omšu počúvať, alebo by dal za teba sv. omšu odslúžiť. Predstav si, že by biskup alebo pápež chcel zvlášť za teba sv. omšu obetovať. Veľmi by si sa tešil tomu a všade by si sa chválil, hovoriac: „Len si predstavte, panovník dal za mňa sv. omšu odslúžiť , pápež obetoval za mňa sv. omšu.“ – Nuž vidíš, Ten, kto za teba každodenne obetuje obetu sv. omše, je oveľa väčší, ako panovník a pápež. To je tvoj Boh, tvoj Spasiteľ. Ako na kríži tak aj na oltári On sa za teba obetuje. On dobrovoľne zomrel za teba na kríži, lebo keby to nebol chcel učiniť, nikto by ho k tomu neprinútil. Keď sa pri sv. premenení na slová kat. kňaza chlieb a víno premieňa na presväté telo a predrahú krv Ježiša Krista, neuskutočňuje to kňaz, ale sám Kristus Pán, ktorý na slová svojho sluhu berie na seba podobu chleba a vína a obetuje sa z úcty svojmu Otcovi nebeskému a na spasenie ľudského pokolenia.

2. Obeta

Teraz zasa obráť svoju pozornosť na premenenie vo sv. omši. Tu Spasiteľ obetu prináša za teba. A čo je to čo obetuje? To je Jeho na kríži usmrtené telo. Jeho na kríži vycedená krv a Jeho na kríži nadobudnuté zásluhy. Je to teda tá istá obeta, čo predtým na kríži za teba obetoval. Ty síce telesným okom nevidíš túto obetu, ale vidíš podobu chleba a vína. V oddelení týchto spôsobov ti je akoby obrazne znázornené oddelenie Jeho krvi od Jeho tela na kríži.
Obetu Spasiteľa teda už poznáš. Teraz ju oceňme a skúmajme v nej lásku Jeho Srdca. Tvoj Spasiteľ obetuje a dáva do zálohy za teba pri premenení seba samého, svoje telo a krv. Keby bol stvoril nejaký zázračný svet, ktorý by aj Jemu bol najväčšou radosťou a keby bol tento svet obetoval za teba, bol by dal niečo zo svojho, ale predsa nie zo seba. Bola by to len drobnosť v porovnaní s tým, čo v premenení za teba dáva zo seba, totižto svoj najopravdivejší majetok, svoje telo a svoju krv. On mal kedysi niečo veľmi vzácneho, totižto svoj život; ale tento na kríži za teba obetoval. Tento život, pravda, teraz už nemôže znovu obetovať, „lebo vieme, že Kristus po svojom zmŕtvychvstaní už viacej neumiera“ (Rim.6). Ale čo ešte môže zo seba obetovať, to obetuje pri premenení. On nemá nič väčšieho, nič lepšieho, nič svätejšieho, čo by mohol ešte obetovať, ako svoje najsvätejšie telo a krv a svoje nekonečné zásluhy – a toto dáva za teba. – Hovorím: za teba!

Keď kňaz pri obetovaní dvíha paténu s chlebom, prosí Boha, aby prijal tú nepoškvrnenú obetu za seba, kňaza, za všetkých pri omši prítomných, a konečne za všetkých veriacich kresťanov, živých i mŕtvych, aby jemu a týmto všetkým bola na spasenie. O to isté prosí aj pri obetovaní vína. Z toho vidíme, že obeta sv. omše obetúva sa za celý svet, za všetkých veriacich kresťanov, teda aj za teba, práve tak, ako sa Spasiteľ na kríži obetoval za všetkých ľudí, teda aj za teba. Toto činí pri každej omši, a keďže v každú hodinu dňa slúžia sa po svete sv. omše, z toho nasleduje, že Spasiteľ sa každú hodinu za teba obetuje, teda aj teraz, v tejto chvíli, keď to čítaš.
Možno, že v tejto chvíli nikto nemyslí na teba, ale Bohočlovek áno. Nielenže myslí na teba, ale má aj zľutovanie s tebou, miluje ťa a preto v tejto chvíli, niekde na oltári obetuje za teba to najlepšie, to jediné, čo vo svojom terajšom oslávenom, nesmrteľnom živote ešte obetovať môže: svoje telo a krv a svoje zásluhy.

Či si už dakedy v živote premýšľal o tomto? Urob to aspoň teraz. Pamätaj, že tvoj Spasiteľ práve teraz, obetujúc sa, myslí na teba. A kedykoľvek počuješ zvoniť pri premenení, pomysli si: „ Teraz prichádza môj Boh a Spasiteľ, teraz ide, aby sa za mňa založil, teraz sa za mňa obetuje.“ Takto zmýšľaj a potom Mu povedz slová lásky a vďaky a ukáž, že aj ty máš srdce pre Toho, ktorý svoje Srdce každú hodinu k tebe obracia, aby sa za teba obetoval.

3. Obetovanie

Zaiste si už videl, ako pri slávnej sv. omši, kde leviti obsluhujú, miništrant kladie timián do kadidla. Timián sa v ohni roztopí, zhorí, z čoho potom sa vznáša ľubovonný dym hore k oltáru. Teda zrnká timiánu opúšťajú svoj prirodzený stav a prechádzajú do iného stavu, premieňajú sa v dym. Tak to bolo v Starom zákone pri všetkých obetách. Zvieratá zarezali, víno vyliali a tak zničili. Práve v tom je podstata obety, že viditeľný dar musí sa nejakým spôsobom zničiť, musí prejsť do iného, nižšieho stavu, ako bol predtým.

Keď teda pri sv. premenení obetuje sa pravá obeta a touto obetou je telo a krv Pánova, tak aj s touto obetou musí sa stať taká premena. A v čom pozostáva táto premena, tento vlastný prechod do stavu obetného? Pri odpovedi na túto otázku prichádzame na to najdôležitejšie zjavenie lásky Srdca Ježišovho pri premenení. Pozoruj teda, aby si tomu dobre porozumel:
V presvätej a slávnostnej chvíli premenenia podľa katolíckej náuky premení sa chlieb na telo a víno na krv Kristovu a pod oboma spôsobmi je celý Kristus prítomný. Týmto rozdielnym zobrazením obetného tela a obetnej krvi Kristovej predstavuje sa nám vlastná obeta na kríži, ktorá sa stala vyliatím krvi z umučeného tela. Ale Kristus na oltári je prítomný nie už vo svojom bolestiam prístupnom a smrteľnom človečenstve, ako bol na kríži. Jeho človečenstvo je tu prítomné v Jeho terajšom oslávenom stave. V tomto oslávenom stave Spasiteľ nemôže viac trpieť, ani zomierať. Jeho oslávené telo má pravda aj tú vlastnosť, že sa môže ľahko a bez prekážky všade pohybovať, ako sa po svojom zmŕtvychvstaní zjavil apoštolom cez zamknuté dvere. Okrem toho skvie sa podivným svetlom a jasnosťou. Takéto je oslávené a presväté telo Pánovo v nebi.


Teraz však obráť pozornosť na toto oslávené telo, keď ono je v stave obetnom na oltári. Tu nič nevidíš z tej jasnosti Jeho osláveného človečenstva. Spasiteľ ju tu zakrýva. Tu nič nevidíš z voľnej pohyblivosti jeho presvätého tela. Práve naopak: dá sa dvíhať, nosiť a uložiť ako kňaz chce. Ba ešte viac! Teológovia vravia: Kristus Pán v tomto obetnom stave nemôže bez zázraku telesnými očami vidieť, nemôže telesnými ušami počuť, nemôže ústami hovoriť, nemôže rukami niečo chytiť, nohami chodiť. Ako keď raz ako dieťa v jasličkách ležal a bol do plienok zavinutý, nemohol bez zázraku vstať a chodiť. Alebo keď bol na kríži klincami pribitý, nemohol z kríža zostúpiť. Podobne je Jeho oslávené telo vo sv. premenení spôsobmi chleba a vína takrečeno priviazané tak, že dokiaľ je pod spôsobmi prítomné, nemôže bez zázraku z oltára ani odísť, ani zmiznúť.
Pravda Spasiteľ je živý na oltári a Jeho sväté človečenstvo oplýva neopísateľnou blaženosťou. Ale pod sviatostným závojom nevidíme Ho ako živú bytnosť, lež v stave pokrmu. Nevídať na ňom známky života. Tak býva teda oslávené človečenstvo Pána pri premenení naozaj preložené do iného, nižšieho stavu ako je v nebi. Aby sa stal obetným baránkom Božím za nás, Pán ukrýva na oltári svoje božstvo a človečenstvo pod chudobnú, poníženú a chatrnú podobu chleba a vína. A tak je uponíženie Kristovo na oltári v istom ohľade ešte väčšie, ako na kríži. Lebo tam bolo skryté len jeho božstvo, avšak jeho sväté človečenstvo bolo viditeľné. Tu však skryté je tak jeho božstvo ako človečenstvo. Toto je skutočný stav obetovaného.

A kto prenáša oslávené človečenstvo Pánovo do takého stavu? Bezprostredne kňaz, ktorý to slovami premenenia uskutočňuje. Ale on túto moc a právo nemá sám od seba. To mu dal sám Bohočlovek. Je to sám Kristus, ktorý sa dobrovoľne dáva preniesť do tohto stavu.
A On prichádza do tohto stavu pri každej omši, teda každodenne, v každú hodinu, vo dne i v noci a ostáva v tomto stave od premenenia po prijímanie a ostáva aj vo svätostánku zavretý vo dne v noci v tom istom stave. Láska Ho tam drží uväzneného a zviazaného.

Preložil Pavel Herrmann, Trnava 1931