Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

21. 7. 2010


Pohoda

Juraj Sirotný

V polovici júla sa okolo Trenčína koná, už niekoľko rokov, veľký cirkus. Pohoda. Nie všetci sú však v pohode. Áno, sám jej veľký organizátor so svojimi pobočníkmi z papierovej úderky Bodka týždeň chrlil na svojich malomeštiackych čitateľov silné odkazy, kto je v pohode a kto si môže zahrať.

Sú to len floskule. O žiadnych zábranách zo strany organizátorov nemôže byť reč. Na Pohode vždy účinkovali ľavicové kapely, umelci, organizácie a najmä obecenstvo, ktoré sa chodí natriasať a zabávať na postmoderné „bakchanálie“. Pravicovosť je len Kaščákova póza pred jeho kumpánmi, aby neprišiel o ich priazeň a pravidelný stĺpček. Prvoradý je mastný zisk, na ktorý sa mu však novodobá slovenská malomešťiacka vrstva rada a vďačne poskladá. Však oni sú tá slušnejšia časť národa a aby náhodou "v hanbe nezostali“ pred ostatnými, musia sa povinne zúčastniť. Strach pred verejnou mienkou, aby ich náhodou neobvinila zo zadubenosti a zaostalosti( „námatkovo“ - bigotný katolicizmus, ficovoličstvo, rusofilstvo, antisemitizmus, slotakia atď.), nútila aj tento rok zástupy násťročných, mladých, kojencov, vetchých starcov a starien psychadelicky prehopkať a minúť odriekaním ťažko usporené rezervy, zatiaľ čo tá zadubenejšia časť Slovenska zachraňovala po povodňiach čo sa dalo, alebo v tichej nočnej adorácii bdela na Ľevočskej hore.

Najtrapnejšie na tom je, že túto akciu podporili mnohí katolíci. Pre nich nebolo podstatné to, že miesto zo svojim stánkom si našli všetci od vegánov, cez ochrancov psíkov až po spoločnosti podporujúce nezávislý Tibet. Organizácia Jany Tutkovej ukazujúca autentické aborčné zákroky je v Kaščákovej nemilosti, preto musela opustiť festivalový priestor. Pre tú lepšiu časť Slovenska by tie nechutné zábery mohli spôsobiť nevoľnosť a pre ich ratolesti menší šok. Naši katolíci to ignorovali, hlavne že si dobre zatrsali. Však prišla aj naša milá, tolerantná Ivetka a pán Kníže, ktorých svorne doprevádzal Ján Krstiteľ (teraz už opäť Marian) Balázs. Veď čo, konečne už nemusí nosiť ten nepohodlný teplý habit s tým bielim štrankom. Džínsový outfit mu sekne viac. Jednoducho onakvejší Rudolf Dilong jazdievajúci na motorke na zraz spisovateľov v 30tych rokoch bol oproti nemu šuvix.

A môže ešte niekto niečo namietať, keď nám organizátori na záver pripravili super ekumenickú bohoslužbu s hviezdnym obsadením? V hlavnej úlohe rabín, ten je najhlavnejší. Keby nebol už sme všetci fašisti. Sekundovali mu Daniel Pastirčák, súkromný kazateľ redakcie Bodka týždňa, plus pani Farárka, aby náhodou pani Fábry a Pietruchová neoznačili bohoslužbu za falusoidnú a ako čerešnička na torte Anton Srholec , katolícky kňaz, ktorý má právoplatne od svojho biskupa zákaz slúžiť omše. Aha zabudol som! Toto nebola omša, len bohoslužba. No chýbal mi tu len budhistický mních a nejaký bosniansky derviš.

Suma sumárum 30-tisíc ľudí sa v podstate len nevinne zabavilo a nakŕmilo tou pravou kultúrou. Pár ľudí tu v minulosti zomrelo, padol stan, veľa sa zranilo. Ale prosím vás, aké znamenia a výstrahy?! To zas len tí neprajní moralisti. O rok sme tu predsa zas! Škoda, že sa toho nedožil majster Hieronymus Bosh, mal by dobré námety pre svoje obrazy s tematikou inferna.