Združenie dobrovoľných robotníkov pracujúcich na obrane Cirkvi, Tradície a Kráľovstva Kristovho.

29. 6. 2010


Anton Srholec – mysliteľ, poeta, majster teológie a kandidát autodafé.

Branislav Michalka

Skrátka renesančný gigant. Aj keď mu na päty dýchajú ďalší bacilonosiči liberálnej infekčnej horúčky, ako vd. páni Balász, Červeň, Sucháň, Lettrich a pod., zostáva Anton Srholec, alebo ako ho dojímavo volá žurnalista Hríb „môj António“, stále v čele peletónu. Nesklamal ani tentokrát a úroda jeho heretických blábolov nás oblažila ešte pred tohoročným klasobraním.

Denník SME, baranidlo všetkých nepriateľov Cirkvi, latrína sodomitov, papierová divízia sionistov, zástera lóžových bratov a Hyde Park všetkých im podobných, je Antóniovým obľúbeným médiom. A António je na oplátku obľúbeným „kňazom“ všetkých liberálov, ak sa dá niečo také ako sympatia osvieteného novopohana ku kňazovi vôbec predpokladať. Ale prečo nie? Takto si oni predstavujú kňaza, alebo aspoň to, čo by z neho zostalo. Aby sa „to“ oficiálne dalo ešte nazvať kňazom, bolo „to“ Cirkvou považované za kňaza, ale zároveň aby „to“ rozprávalo ako Oľga Pietruchová. Čiže, aby to bolo niečo ako Joyceov Finnegans Wake: „work in progress“. Až sa dovŕši ten vývoj, tak už „to“ vlastne nebude kňazom a z tejto blahodárnej perspektívy, sú ochotní liberálni sutanožrúti, prižmúriť oko a publikovať v svojej kompostovej jame také nekorektné slová ako Ježiš Kristus, Panna Mária a pod. Len nech sa nám tá dialektika pokroku zavŕši.

Aby im to lepšie odsypávalo, tak si najnovšie založili v SME rubriku, v ktorej sa venujú „viere“. Venujú sa jej s takou vervou, že ak by si katechizmom nedotknutý čitateľ mal po prečítaní týchto protikatolíckych pele-mele uchovať onú skúmanú vieru, tak by sa jednalo o zázrak. Protikatolícka internacionála, nerozborná fronta pokroku, totiž v súčasnosti šponuje napínací hák škripca, na ktorom je naťahovaná Cirkev za účelom doznania vlastnej zbytočnosti a škodlivosti. V tomto kontexte je treba vnímať aj zvýšenú intenzitu proticirkevnej štvanice na Slovensku. V tomto kontexte pracujú aj miestne žurnalistické stoky, trápne predstierajúce nezávislosť, aj keď je očividné, že sú napájané z centrálnej celosvetovej kloaky maximy. Nuž a v tomto kontexte vznikla aj dotyčná rubrika, kde sa nám promenádujú do omrzenia rovnaké tváre štyroch-piatich liberálnych kňazov a s nimi nehynúce celebrity osvietenej psychológie a sociológie. Tajomnou zhodou okolností vždy dospejú k rezultátu, že Cirkev je v podstate nemoderná, demagogická a zvrátená inštitúcia. To je všetko samozrejme varené v tej najbanálnejšej liberálno-osvieteneckej omáčke, neustále prihrievanej a servírovanej už zopár storočí, aby milý čitateľ nestratil šmak.

Naposledy sa prisali ako kliešť na kňazstvo žien. Týchto vášnivých milovníkov všetkých kňazov, trápi fakt, že osoby ženského pohlavia nemôžu byť kňazmi. Keďže je všeobecne známy láskyplný vzťah veškerého liberálneho žurnalistického ansámblu k stavu kňazskému, ako aj k Cirkvi obecne, môžeme si predstaviť, ako strašne ich trápi, že ženy nemajú kňazské svätenie. Veď liberál a osvietenec isto nemôže ani spávať s vedomím, že na svete je stále málo kňazov a preto chce rozmnožiť ich rady. S apoštolskou vášňou vrhá sa žurnál do rozmnoženia kňazských povolaní a forsíruje ženy do novej úlohy.

Takže, zhrňme to: buď je niekto tak zúfalo naivný a uverí, že tí, ktorým sa obracia žalúdok z každého kňaza, chcú podporiť vec kresťanstva rozmnožením tohto kňazského stavu, nech už akoukoľvek formou, alebo je pravda to, že tí, pre ktorých je deštrukcia Cirkvi snom najoslnivejším, sa chopili tejto témy, aby pokračovali v rozvrate a chaose dobre vediac, že žena skutočným kňazom byť nemôže a nikdy nebude a teda im nie je nebezpečná tak, ako skutoční kňazi. Nie je smiešne podozrivé keď tí, čo nenávidia určitú inštitúciu a jej členov, odrazu prejavujú citlivú starostlivosť o jej vnútorné veci? Viete si predstaviť nepriateľskú armádu, ktorá sa trápi nedostatkom dôstojníkov v súperovej armáde a ich kvalitou? Alebo dokonca nabáda nepriateľskú armádu aby sa „vylepšila“ reformami? A keď sme už pri tom: ako to príde, že ich netrápi postavenie žien v židovskej alebo moslimskej komunite? Kde sú tie ortodoxné rabínky a imámky, ktoré by bolo treba podľa liberálnej schémy ustanoviť čo najskôr, by duša ženy nekrvácala?

A predsa nebude núdza o týchto „veriacich“ , ktorí uverili v nezištnosť a ušľachtilosť liberálno-lóžových snáh. Skôr naopak, ich rady sa nám utešene rozrastajú. V ich čele nám mávajú liberálni kňazi. A tam na čestnom mieste tróni vdp. Anton Srholec. Bez kolárika na krku, aby sa náhodou niekto neurazil, s rozhalenou košeľou ako zväzák-budovateľ. Milovaný médiami ako vzor pokrokového klerika, kamarát všetkých správnych politikov, účastník Pohody, večný ospravedlňovač za cirkevné zločiny, večne mladý lekár cirkevnej skostnatelosti, atrofie a senility, budovateľ pluralizmu, bojovník proti rasizmu, disident, skrátka stelesnenie všetkých pozitív o akých sa vám bude snívať, ak zjete po ôsmej hodine večer desať hamburgerov, zapijete ich sudom kolaloky a prečítate si .týždeň, Respekt, Zrno, Sorosove pamäti a Dejiny katolicizmu od Hansa Kunga. Len tie rána keby neboli...

Skrátka Anton Srholec sa klenie ako dúha nad obzormi krásnych liberálnych zajtrajškov, len to učenie Cirkvi sa mu akosi do tej pastelkovej šarády nezmestí. To, čo nám predviedol naposledy v SME prekonáva všetky jeho doterajšie eskapády. Dajme slovo papierovej žumpe:
" Na argument, že kňazstvo je odovzdávané po línii apoštolov, Srholec reaguje, že v cirkvi vtedy boli aj ženy. „Na jej škodu neskôr zodpovednosť a najmä práva prevzali muži. Symbolicky povedané, pred asi 200 rokmi ženy dobyli katedru, pred asi 100 rokmi skalpel, za posledných 50 rokov v niektorých kresťanských zboroch už aj oltár. Kňazstvo pokojne môžu vykonávať aj ženy, príkladom môžu byť evanjelici. Neviem o tom, že by im spadol nejaký kostol preto, že Pánovu večeru slúži žena."

Drzá a arogantná dikcia dáva tušiť v akej situácii sa dnes nachádza Cirkev keď takéto „čosi“, tváriace sa ako katolícky kňaz, môže beztrestne tupiť 2000 ročnú tradíciu, označovať ju vlastne za omyl, dovolávať sa heretikov a protestantov ako vzoru, ukončiť svoj blábol takým krčmovým drístom ako Slota, ktorým jeho liberálni pajtáši tak opovrhujú, a zároveň ďalej vystupovať ako kňaz katolíckej Cirkvi. Kde je biskup, kde kanonické právo? Mlčí? Alebo rovno tlieska, milému Antóniovi? Z nasledujúceho textu v uvedenom článku vyplývajú zaujímaje súvislosti:
„Stanovisko poskytol aj katolícky duchovný, ktorý nedostal povolenie biskupa vyjadriť sa pre „svetské" médium. Jeho meno neuvádzame, diskrimináciu v konaní cirkvi nevidí: „Aj muži sú potom diskriminovaní, lebo nemôžu porodiť dieťa. Každé pohlavie má svoje danosti. Kňazská služba je náročná. Je to aj boj proti temným silám v prvej línii. Sprevádza ho mučeníctvo či modlitbový zápas v samote. A to nie sú srandy. Je lepšie, že ženy sú od tých hrubostí vzdialené."

Tak sme sa dozvedeli, že na cukrovanie s médiami treba povolenie biskupa. Čiže Anton Srholec má povolenie biskupa na šírenie bludov a tupenia katolíckej tradície? Evidentne áno. Ktorého biskupa? A ako je možné, že jediný kňaz, ktorý zaujal pravoverné stanovisko nemal povolenie a musí sa skrývať a utajovať??? Toto je evanjelizácia?
O reakcii Srholca na výrok Jána Pavla II. ohľadom svätenia žien: „Cirkev nemá právo svätiť ženy, lebo to neurobil Kristus, neodovzdal im apoštolskú následnosť,“ píše SME:
„Katolícky kňaz Anton Srholec nesúhlasí a vraví, že poslednú večeru mnohí vnímajú ako absolutizáciu obrazu od Leonarda da Vinciho, pričom pravda je iná. „Pri večeri boli určite aj ženy, veď ju pripravovali. Keby tam neboli, muži by sedeli pri chlebe, klobáske a pive. Boží zákon hovorí o človeku, nie o mužovi a žene."

Opäť tá stupídna dikcia populistického krčmového blábolu. Čo sme sa o nich v SME načítali, keď bolo treba z neho obviniť Fica a Slotu. Pivo, klobáska, no to je brilantný humor! Bez faktov, trepe Antonio s vervou, ako by tam pred 2000 rokmi sedel. Kde je náš skvelý Shooty? Ako to, že ešte nekreslí Srholcove karikatúry? Alebo to sa medzi liberálnymi kamarátmi nerobí? A to vyhýbanie sa pohlavnému rozlíšeniu! Žeby vdp. Srholec absolvoval gendrové štúdium v rámci nejakej mimovládnej feministickej úderky a teraz sa nám chystá zvestovať nové evanjelium o Človeku? Krásne plody aggiornamenta.

Anton Srholec je evidentný heretik. Vidí to každý, kto sa čo i len približne orientuje v cirkevnom učení a tradícii. Navyše je to heretik spupný a zatvrdelý, komentujúci posvätné veci Cirkvi tónom hodiacim sa k pesničkám Drišľaku a nie k posvätnému stavu kňazskému.
Keďže nie sme takí naivní, aby sme očakávali nápravu, zostáva nám len ľutovať, že Sväté ofícium bolo zrušené. Ak by tomu tak nebolo, dočkali by sme sa čoskoro Srholcovej exkomunikácie. Alebo Jeho excelencia arcibiskup Zvolenský už zabudla na toto slovo? Ale, veď len nedávno si naň spomenula s bleskovou rýchlosťou, keď bolo treba potrestať troch konzervatívne orientovaných nepohodlných kňazov. Očakávame podobnú promptnosť aj teraz. A dopredu vieme, že márne.

Čítajte viac: http://www.sme.sk/c/5438967/diskriminuje-katolicka-cirkev-zeny.html#ixzz0sAp0MjlO